Škoda Octavia 1.6 MPi

Hodnoceno: 44× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Původním autorem recenze je uživatel s nickem "admiral".

Úvodom tejto recenzie by som rád podotkol, že nasledovné riadky budú predovšetkým subjektívnym zhodnotením môjho aktuálneho vozidla, kde sa pokúsim obísť siahodlhé opisy už notoricky známych vlastností Octavie a na druhej strane uviesť niektoré, hoci aj menej podstatné detaily, ktoré nezaznievajú v recenziách často a vnímam ich ja ako každodenný užívateľ.

Výber auta – preferovaný VW & Co

Vráťme sa kúsok dozadu. Začiatkom tohto roka sa jedného plodného dňa zrodilo rozhodnutie zaobstarať si nové auto. Dovtedy mi v čestnej úlohe mojej prvotiny hovorila pane Fabia 1.2 47 kW vo výbave Ambiente. Kúpil som ju novú v lete 2005 a relatívne bez problémov mi tak slúžila cca rok a pol. Neskôr však z viacerých príčin vyvstala potreba väčšieho, lepšie vybaveného a čo si budeme hovoriť, aj „drobátko“ silnejšieho vozidla. Vydoloval som z pamäti závery z kurzu asertivity a cítil som sa pripravený ísť sa zbaviť odvrhnutej Fabky do AAA Auto. Podarilo sa k mojej spokojnosti a mohol som vyberať nástupcu.

Keďže mám z práce celkom bohaté a prevažne pozitívne skúsenosti s autami koncernu VW, o iných značkách som ani veľmi neuvažoval. Navyše som miernym fanúšikom značky Škoda a keď sa k tomu pridali aj racionálne dôvody v podobe osobných známostí u dealera a jeho servisu, bolo rozhodnuté; v záverečnom dramatickom finiši tesne víťazí Octavia liftback pred Golfom a Leonom. Až cieľová fotografia odhalila, že to bolo iba o dĺžku kufra.

Výber motorizácie – nafta do garáže nesmie

Jednoznačnou podmienkou bol benzínový motor, jazdím prevažne sám, nenaložený, veľa kratších trás po meste, no predovšetkým diesel ako taký s jeho prejavmi a vlastnosťami nemám rád. S Octaviou II 1.6 75 kW som mal už dovtedy v práci najazdenú slušnú porciu kilometrov a motor mi akusticky vyhovoval a výkonovo ma neurazil. Ešte som uvažoval nad 1.6 FSI, no žiadnu zásadnú pridanú hodnotu som v tejto voľbe napriek úsiliu neobjavil. Šľak ma išiel trafiť z nemeckých súdruhov, ktorí sa zrejme po náročnom Oktoberfeste rozhodli nespojiť tento motor v Octavii so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou, tak ako je to vydumané napríklad v Golfe. To by bol veľmi naliehavý argument v prospech 1.6 FSI. Takto však nie, priatelia. Dvojliter som z výberu vyškrtol prakticky hneď, okrem pár vybláznení na okreske by u mňa nenašiel využitie zodpovedajúce jeho objemu a zvýšeným obstarávacím a prevádzkovým nákladom. No a keby bol onoho inkriminovaného času v ponuke 1.8 TSI... túto pikantnú otázku nechám radšej sám pred sebou nezodpovedanú.

Výbava a farba – orgie s konfigurátorom

Pôvodne som mal zvolenú výbavu Ambiente s niektorými nevyhnutnými doplnkami. Za čo Škodu, resp. celý koncern chválim, je prepracovaný systém doplnkovej výbavy s rozsiahlymi možnosťami individualizácie. Za čo ich naopak preklínam, je fakt, že sa to negatívne premietlo do „bohatosti“ jednotlivých výbav. Napríklad donútiť budúceho majiteľa si v strednej výbave doplatiť aj za diaľkové ovládanie centrálneho zamykania (!), či v tej najvyššej za rádio, ESP a pod. je vážne hodné zoznámenia plnej zasadačky manažmentu Škody s Molotovovým koktailom. Tak som si teda autíčko usilovne dopĺňal a dopĺňal, až som s cenou pomaly atakoval úroveň Elegance. Bolo rozhodnuté. Výsledná konfigurácia znela výbava Elegance, naviac som pridal aj zvýhodnený balík Safety (xenóny, ESP, hlavové airbagy), ďalej Maxi-DOT, zadný stierač a autorádio Stream. K farbe som sa dovolil nanajvýš kvalifikovane vyjadriť mojej priateľke a v tajnom hlasovaní uspela modrá Storm metalíza, v drvivom pomere 1:0 (jeden sa zdržal).

Exteriér – po dvoch vodkách spokojnosť

Dizajnéri pestujúci na balkóne kvalitné konope sa zrodu druhej generácie Octavie vyhli veľkým oblúkom a tak môžem iba konštatovať, že pohľad zvonku na jej zvodné krivky vo mne žiadny náhly príval emócii nevyvolá. To však vôbec nevnímam ako handicap, v tomto smere nemám potrebu zásadne vybočovať z radu motoristov. A keď ešte sám seba začnem presviedčať, že subjektívne vnímaná „bezpohlavnosť“ tohto vozidla znamená vlastne istú formu dizajnovej nadčasovosti, tak sa vlastne pozerám na celkom vydarený kus plechu, ktorý ma vizuálne nebude nudiť ani po niekoľkých rokoch. Páči sa mi predovšetkým originálne riešený tvar prednej kapoty, s prižmúrením jedného oka aj ľahko dynamická bočná línia karosérie, z auta ako celku na prvý pohľad vyžaruje robustnosť a solídne spracovanie. Čo však mierne naštrbilo môj nekonfliktný názor na celkový vzhľad, sú gigantické predné hmlovky. Tu jednoznačne identifikujem zámer Škody vopred si takticky pripraviť pôdu pre facelift predného spojlera. Záverom len jedna pripomienka. Naozaj je taký problém venovať Octavii plynovú vzperu na kapotu?! Alebo ide o rafinovaný lobbing, z ktorého profituje Milotec? Šľak ma ide znovu trafiť.

Interiér – útulné pracovisko

Počul som aj kuvičie hlasy, že Octavia druhej generácie je len väčším faceliftom tej prvej. Kto si to však neprestane myslieť ani po usadnutí do interiéru, tak sa začnem vážne zaoberať myšlienkou, že miera jeho angažovanosti v obore mu umožňuje rozoznať nanajvýš parnú lokomotívu od Hummera. Octavia II má od základu nový, prepracovaný interiér a osobne sa vnútri cítim veľmi dobre a pohodlne. Pri mojich vskutku nadštandardných rozmeroch 200cm/110kg si viem po chvíľke hrania sa s nastavením volantu a sedadla nájsť optimálnu polohu, a to tak, že za mňa si okrem čínskej gymnastky (týmto zdravím Fabku) dokáže komfortne sadnúť aj priemerne urastený jedinec. Ergonómii interiéru nemám v zásade čo vytknúť, snáď len mohutný stredový panel by mohol byť o niečo subtílnejší a nezištne tak dopriať pravej nohe väčšiu voľnosť pohybu. Sedadlá sú na môj vkus primerane tvrdé s odpovedajúcim bočným vedením, ani po dlhšej ceste sa nemusím objednávať u chiropraktika. Čierne poťahy aj plasty sa mi s minimálnou snahou darí udržiavať vo forme. Zatiaľ nič nevŕzga ani nevydáva iné pazvuky a tak spoločne dúfajme, že sa to v dohľadnej dobe ani nezmení. Radosť mi robí gigantický kufor alá Škoda, silný to argument pre človeka ako ja, ktorý si parkrát za rok vyrazí s plne obsadeným autom niekam za hranice všedných dní. Vnútri batožinového priestoru sú navyše veľmi praktické háčiky na igelitové tašky, čo už mi viackrát pomohlo vyhnúť sa napínavej zábave s chytaním rozutekaných pomarančov. Veľká výčitka však smeruje k zatváraniu kufra, ktorý musím agresívne zaplesnúť, aby som získal istotu pevného dovretia, len spustiť veko z určitej výšky nestačí. Toto súdruhovia konštruktéri veru nedomysleli.

V nasledujúcich riadkoch podrobnejšie zhodnotím niektoré prvky výbavy:

Autorádio Stream
Oceňujem kvalitu výstupu ôsmich reproduktorov, som však zvedavý, či budem rovnako spokojný aj po dlhšom čase. Koncernový brat Octavie, služobný Golf V, totiž podáva už po dvoch prežitých zimách zúfalé hudobné výkony, v sile basovej zložky mu zdatne sekunduje loudspeaker mojej novej Nokie. „Škodovácky“ Stream u mňa pre zmenu zlyháva v obhajobe svojej sebavedomej ceny pre jeho neuveriteľnú pomalosť. Rýchla odozva na prepnutie stanice či zmenu disku je len nevypočutým zbožným želaním. A čo tak aktívny display s jemnejším rastrom, aby každý pohľad na neho neevokoval spomienky na bájne časy Commodore 64?

Maxi-DOT
Jediný údaj, ktorý potrebujem mať neustále k dispozícii, je aktuálny čas a Maxi-DOT mi v tomto smere so závideniahodným nasadením kladie prekážky. V prípade nedostatku paliva je časový údaj v pravidelných intervaloch nahradzovaný ikonkou tankovania. Rovnako infantilne mi na tom istom mieste preblikáva symbol indikujúci nedostatok vody v nádržke ostrekovača. Úplne najviac som odviazaný, pokiaľ dôjde k obom situáciam naraz a ikonky sa šibalsky striedajú. A napokon, občas sa tam na základe nejakého záhadného algoritmu spontánne objaví nápis MFD. Je to pre mňa za každých okolností nesmierne cenná informácia, že sa práve pozerám na multifunkčný display. Teraz môžete namietať, že hodiny si viem zobraziť aj na autorádiu. To však platí len do momentu, že nezačnete prehrávať formát mp3, kedy je časový údaj nepochopiteľne nahradený minutážou skladby. A tak, odhliadnuc od krajšieho vzhľadu, vnímam jediný skutočne praktický prínos tejto fičúrky v možnosti nastavenia automatického zamykania vozidla po rozjazde.

Climatronic
Tak toto bude emotívna spoveď. Climatronic milujem pre jeho schopnosť bleskurýchlo dosiahnuť požadovanú teplotu v kabíne stisnutím jedinej voľby a o viac sa nestarať. Nenávidím však jeho snahu hrubým spôsobom neustále ignorovať režim ECON, čo v mojom prípade vyúsťuje do tuhého boja s tlačidlami. Kompresor sa bez vyzvania zapína napríklad v režime ofuku predného skla a čo ma obzvlášť frustruje, aj pri zapnutí vnútorného okruhu. Pre človeka, ktorý je zvyknutý zapínať chladiacu jednotku výhradne v teplom počasí na ďalekých cestách a zvyšok roka inak jazdí v režime OFF resp. ECON, je takáto svojvôľa systému značne na obtiaž. Navyše, ešte donedávna som preklínal súdruhov za to, že Climatronicu v Octavii bolo upreté právo na koncernové tlačidlo OFF a tak som musel namiesto jednej komfortnej voľby pre vypnutie zbesilo točiť ovládačom vetráčika. Našťastie, toto je už vďaka praktickému návodu zo SkodaHome.cz vyriešené a ono vytúžené tlačidlo mi po odstránení jednej trápnej záslepky spoľahlivo funguje. Samozrejme, bez koncernovej diódy, ale čert ju zober.

Xenóny a ostrekovače svetlometov
Aby som iba bezprízorne nekritizoval, samé pozitíva smerujú k voľbe xenónov. Rozdiel oproti štandardným halogénom je citeľný, navyše si nemusím strážiť sklon svetiel. Rovnako predstava meniť si na tomto aute svojpomocne H7 vo mne vyvoláva klaustrofobický pocit, že pri pokuse demontovať svetlomet už moju veľkú labu z motorového priestoru nevytiahnem. Radosť z xenónov mi tak nekazia ani zbytočne predimenzované ostrekovače svetiel, ktoré mi čerstvo umyté autíčko spoľahlivo zasvinia. Počas dennej jazdy to miestami elegantne obchádzam chvíľkovým vypnutím svietenia.

Motor – krotiteľ temperamentu

Starú dobrú koncernovú jedna-šestku by som v súčasnosti zaradil k šedému priemeru na trhu. Obeťou na oltár sprísnených emisných noriem sa stal výraznejší ťah v nízkych otáčkach a tak sú mestské rozjazdy s týmto osemventilovým agregátom miestami trochu ťažkopádne. Nevšedný je efekt pri 2500 otáčkach, ktorý má na svedomí premenlivá dĺžka sacieho potrubia; vtedy sa zväčší otvor pre prívod vzduchu a výkon skokovito narastie. Evidentné je to hlavne na 2. prevodovom stupni a nie som tým príliš nadšený. Od tohto momentu je však dynamika uspokojivá a v pásme od 3000 ot. sa dá dokonca hovoriť o svižnej jazde. Vytáčanie motora nad jeho maximum výkonu v 5600 ot. znamená obojstranné trápenie a čo nestihnete zrealizovať dovtedy, už nestihnete vôbec. Spoľahlivým hrobárom športových ambícií je na plný výkon pracujúci kompresor Climatronicu, kedy ho začínam intenzívne podozrievať zo spolupráce s ručnou brzdou. Okrem iného aj tento fakt prispieva k mojej snahe jazdiť v režime ECON, popísanej vyššie. Chvíľku zvyku vyžaduje elektronický plyn, ktorý drží ešte okamih po uvoľnení pedálu akcelerátora motor v ťahu, ale po čase to už vôbec nevnímam.

Ani zvukový prejav štvorvalca nekandiduje na ocenenie etalón trhu, no v novej Octavii má príjemný, miestami ľahko športový sound a vďaka dobrému odhlučneniu interiéru tak možno jeho celkový prejav označiť za relatívne kultivovaný a tichý. Akurát na voľnobehu sú postrehnuteľné mierne vibrácie a pri plnej záťaži vo vyšších otáčkach sa sympatické kovové cvrlikanie mení na výraznejší hukot. Po akustickej stránke som teda v zásade spokojný, mám rád ticho v kabíne a užívam si ho dosýta.

Prevodovka – petičné akcie pre šestku

Také ružové to však už nie je s prevodovkou. Krátke prevodové stupne sú síce zvolené vhodne, aby elimovali nevýhody pomerne úzkeho spektra využiteľných otáčok, no celému vozidlu k dokonalosti zúfalo chýba šiesty supeň. Pri snahe o dialničnú jazdu v medziach povoleného limitu otáčkomer osciluje okolo 4000 ot., čo je zbytočnej veľa, engine by aj napriek svojmu dôchodkovému veku s prehľadom utiahol ďalšiu rýchlosť o pár stoviek otáčok nižšie. Radosť z bezchybného radenie stupňov s presne vymedzenými krátkymi dráhami mi občas pokazia protesty prevodovej skrine zaradiť na prvý pokus jednotku.

Spotreba – mimomestská diéta

Spotreba je kapitola sama o sebe. V mestkej premávke je okrem vyslovene krátkych trás so studeným motorom štandard okolo 7,5 – 8,5 litra. Avšak mimo mesta, pokiaľ mi Maxi-DOT trúfalo neklame do očí, dosahujem priemer bežne pod 6 litrov. Len podotýkam, že nejazdím ani ako dôchodca, ani ako kamikaze, okresné cesty brázdim svižným nadlimitným tempom, predvídavo, motor zásadne nepodtáčam. Raz som skúšal prísny economy run na trase Bratislava - Komárno vrátane prejazdov mestami a počítač na mňa vyplazil údaj 4,7 litra. Dve hodiny nutnej masáže lýtka mi za toto poznanie stáli. To je však už extrém, rovnako ako na druhej strane priemer 8,8, kedy som to s potlačeným pudom sebazáchovy solil na trase Bratislava - Piešťany. Na diaľnici pri tachometrových 140 (131 GPS) dosahujem za pomoci tempomatu priemerné hodnoty medzi 7,0 - 7,5 litra (prečo len tam nie je tá šestka...).

Podvozok, jazdné vlastnosti – pocit sucha a bezpečia

Nikdy neženiem auto na hranu a preto mi je v zásade jedno, či má steroidná prdelka Octavie tendenciu uskakovať pri prejazde ostrou zákrutou v rýchlostiach nad 140 km/h. Viac ocením komfortnú a pohodlnú jazdu a tak hodnotím nastavenie podvozku vozidla kladne, so stoickým pokojom filtruje drobné nerovnosti, chová sa za každých okolností neutrálne a cestujúcim dopraje primeraný pocit stability. Pre upresnenie dodám, že vozidlo ma obuté sériové 195/65 R15, čo sa mi zdá vzhľadom na motorizáciu tak akurát. Neplánovane som si raz vyskúšal aj losí test, keď mi na červenú do cesty vbehol chodec. Octavia to ustála bez problémov, menej už ja a moje sedadlo, ktoré som musel vytepovať.

Silné stránky

+ elegantný dizajn
+ veľký a praktický kufor
+ odhlučnenie interiéru
+ použité materiály, solídne dielenské spracovanie
+ výkonná automatická klimatizácia
+ ťah motora v stredných otáčkach
+ riadenie a radenie
+ jazdné vlastnosti
+ spotreba mimo mesta
+ xenóny

Slabé stránky

- vyššia obstarávacia cena
- ceny niektorých položiek príplatkovej výbavy
- umelá inteligencia Climatronicu
- indikácie prázdnych nádrží na Maxi-DOTe
- dovieranie kufra
- absencia plynovej vzpery na kapote
- ťah motora v nízkych otáčkach, „turboefekt“ pri 2500 ot.
- absencia 6-stupňovej manuálnej prevodovky

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Zatiaľ sa objavili dve poruchy, ktoré si vyžiadali návštevu servisu. Hneď na druhý deň po prevzatí auta mi vypovedalo službu sťahovanie pravého zadného okna, uvoľnil sa nejaký plastový „bazmeg“ a hrkotal vo dverách. Problém bol vyriešený na počkanie. Druhý problém nastal neskôr, keď mi začala svietiť kontrolka airbagu. Definitívne som sa však dosmial, keď mi popritom prestal fungovať aj klaksón. Zrazu bola moja komunikácia s ostatnými účastníkmi cestnej premávky ohrozená, cítil som sa ako keby mi niekto vyrezal jazyk. Diagnostika v servise ukázala, že problém je v pokazenom krúžku airbagu vo volatne. Objednali náhradný diel, promptne vymenili a odvtedy spokojnosť.

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Skúsenosti sú aj vďaka osobným vzťahom pozitívne. Dostal som veľmi dobrú cenu, prístup bol ústretový, vecný, nikto ma neoblboval nezmyslami, ako sa mi to už parkrát v minulosti stalo u iných dealerov. Nezabudnem napríklad, ako ma jedna certifikovaná predajkyňa začala presviedčať, že výrobcom udávané tabuľkové hodnoty spotreby sú maximálne hodnoty, t.j. v reálnej prevádzke ich nikdy nemôžem presiahnuť. Inak by vraj mala automobilka veľký problém. Ženy patria za sporák... :)