Jeep Grand Cherokee 4.0 Limited

Hodnoceno: 3× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Na úvod si dáme skrátené intro z histórie modelu.
Jeep Grand Cherokee ZJ (európske modely z rakúskeho Grazu boli označované ako ZG) bol 1. generáciou SUV tohto mena (predchodcom bol Grand Wagoneer). Uvedený bol v roku 1992 ako modelový rok 1993, pričom vznikal ešte pod taktovkou AMC (American Motors Corporation) a od roku 1987 vývoj pokračoval pod koncernom Chrysler. Rozmermi patril medzi stredne veľké SUV – 4539 x 1758 x 1709 mm (od modernizácie v modelovom roku 1996 bola dĺžka 4602 mm pre upravené nárazníky), s rázvorom 2690 mm a pohotovostná hmotnosť sa pohybovala od 1621 do 1769 kg. Motory využíval prevažne benzínové – radový 6-valec 4,0 litra a 2 agregáty V8 s objemami 5,2 a 5,9 litra. Mimochodom, „päť-deviatka“ vyvíjala 183 kW a 468 Nm, vyrábala sa v roku 1998 a bola najrýchlejším SUV v danom roku (0-60 mph za 7,3 s, novinári namerali dokonca 6,8). Diesel zastupoval motor od VM Motori a jednalo sa o 4-valec s objemom 2,5 litra a turbodúchadlom. Prevodovky boli skoro výhradne automatické so 4 stupňami, jedine diesel bol párovaný aj s manuálom. Rozvodovky boli v ponuke 3 typy – Command-Trac, Selec-Trac a Quadra-Trac. Command nebol stálou 4-kolkou, jednalo sa o tzv. „part-time 4WD“, nakoľko po pripojení pohonu prednej nápravy bol uzamknutý medzinápravový diferenciál (nepoužiteľný na spevnenom podklade). Selec pridal možnosť „full-time 4WD“, takže za bežných podmienok nebolo nutné jazdiť len so zadným náhonom a hrať sa v zime na „drift kinga“. Obe rozvodovky umožňovali zmeny za jazdy a disponovali „part-time 4WD“ s redukciou 2,72:1. Quadra reprezentovala „luxusnú“ voľbu, keďže disponovala stálou 4-kolkou. Samozrejme, ponúkala aj klasickú „part-time“ redukciu. Konštrukcia karosérie bola samonosná, no pripevnená k pomocnému rámu. Z konštrukčného hľadiska má teda bližšie k rámovým (offroad) konštrukciám. Pruženie obstarával Quadra-Link – pevné nápravy, každá so 4 ramenami (1 horné a 1 spodné na každej strane), plynové tlmiče, pružiny a nechýbala ani panhardská tyč vpredu aj vzadu. Základnú ponuku výbavy reprezentovali stupne Base, Laredo a Limited. Prvá generácia končila modelovým rokom 1998 a nahradila ju generácia 2., nazývaná WJ. Ale to je už iný príbeh. Pre detailnejší popis ZJ-čka si pozrite wikipédiu.

Môj Snehuliak je z roku 1995 (hoci podľa detailov podľa VIN som našiel r. v. 1993, ale už neviem daný web nájsť...), vo výbave Limited, s radovým I6 motorom 4,0 litra a (ako inak) automatom. Výkon radového 6-valcového motora, označovaného ako 242 podľa objemu v kubických palcoch, s rozvodom OHV je 132 kW pri 4500 otáčkach a maximálny krútiaci moment 304 Nm pri 2500 otáčkach. Jedná sa teda ešte o pôvodný a najspoľahlivejší „štvorliter“ od AMC-čka so vstrekovaním RENIX (Renault/Bendix). Novšie verzie so vstrekovaním Chrysler MPI mali síce výkon 139-142 kW (pri 4750 alebo 4600 otáčkach), no maximálny krútiak dosahovali 305 Nm (o 1 viac) až pri 4000, resp. 3000 otáčkach. Oproti tomu slabší variant mal moment v skoro dízlových sférach. Takto si zdôvodňujem, prečo som rád, že mám slabší motor. :-) Mimochodom, výkonnejšie prevedenie je označované ako „high output“ (HO). Predaný bol s rozvodovkou Quadra-Track. Jej visko-spojka však veľa nevydrží a oprava je v podstate rovnako drahá ako kúpa Selec-Tracu (NP242). A tú mám v mojom Jeepe. Na výber mám režimy 2H, 4H part-time, 4H full-time, N a 4L. V režime „plnej 4-kolky“ je centrálny diferenciál otvorený, vďaka čomu ju možno používať aj na spevnenom povrchu (prenos momentu z motora v pomere 48/52 % na predok/zadok). Pri „čiastočnej 4-kolke“ 4H a 4L je diff uzamknutý napevno. Predná a zadná náprava majú diferenciály otvorené. Ktorý typ automatickej prevodovky mám, netuším. V každom prípade má 4 stupne, pričom 4. je „rýchlobeh“ (O/D – over drive). Jazdu vpred umožňuje automatický režim D, potom je tu možnosť 2 (radí medzi 1. a 2. stupňom) a 1 (vhodný na zjazd z prudkých kopcov bez brzdenia). Na palubovke je ešte čarovné tlačítko „O/D off“, ktoré vypína rýchlobeh, takže prevodovka radí len po 3-ku a 4-ku už nie. Ideálne do kopcovitého terénu alebo pre vysoké zaťaženie. Nad cca 70-80 km/h už aj zamyká menič pre nižšiu spotrebu.

Teraz krátko k výbave. Na palube je všemožná elektrifikácia (všetky 4 okná, zrkadlá, predné sedadlá), automatická klimatizácia, tempomat (funkčný od rýchlosti 70 km/h), vnútorné spätné zrkadlo s funkciou automatického stmievania proti oslneniu, rádio. Nechýba ani palubný počítač na stropnej konzole, ktorý zobrazuje aktuálnu a priemernú spotrebu, dojazd, denné kilometre a zároveň aj kompas (svetovú stranu, kam auto smeruje, čo je veľmi dobré v teréne, keď chcem prejsť krížom cez hory). Sedačky alebo skôr „fotelky“ sú čalúnené kožou. Nefunguje mi akurát klíma a blbne VIC panel, zobrazujúci zvolený typ pohonu (raz svieti, inokedy sa tvári, že tam nie je).

Prvá jazda viedla zo Starej Turej, kam som dorazil vlakom, cez Holíč (pozrieť starú mamu) do BA. Najprv som natankoval za 120 € plnú nádrž (polovicu zatiahol bývalý majiteľ) a potom vyrazil. Šiel som po okreskách, využívajúc služieb tempomatu. Na palubáku svietila okamžitá spotreba pri ustálenej jazde medzi 9-11 l/100 km. Skrátene povedané, ak som videl 1-ciferné číslo, išiel som „mega úsporne“. :-) Využil som aj niekoľko skratiek po poľných cestách, preskúmal miesta, ktoré som pozoroval len z asfaltu. Príjemná zmena. Jazda pohodlná, oproti Cherokézovi veľmi civilná. Na automat som si zvykol rýchlo, hoci to bola moja prvá skúsenosť. V takomto aute sa hodí, manuál bol aj tak nepresný a s extrémne dlhými dráhami. Akurát rýchle zmeny smeru pohybu, teda medzi polohami D a R, som musel kontrolovať opticky na páke. Nie je to ako s manuálom, kedy exaktne viem, čom som zaradil. Tu viem odpočítať polohy, ale istota je istota. Kúsok od domu som sa potom rozhodol, že vyskúšam trochu ťažší terén. Vydal som sa do kopca s bočným náklonom a rigolom uprostred. Do toho okolité stromy, peň a tma. Príliš som krížil a nešlo to Ďalej. Narazil som na limit. Chvíľu som tam bojoval, dezorientovaný tmou a nakoniec sa bezpečne dostal na cestu. V ďalších dňoch som bol pojazdiť terény na Zelenej Vode, kde som tiež cítil nižší potenciál, okolo Zemníka, kde som uviazol na lepivom blate v koľaji a „hojdaním“ (vpred/vzad) sa po pár minútach z toho dostal a ešte nejaké obyčajné lesné cestičky po rovine. Auto síce viac poskakovalo, kolesá mali nižší zdvih aj horšie kríženie, ale zase sa dalo ísť svižnejšie vďaka motoru a prevodovke. Kvedlať v teréne medzi 2-kou a 3-kou s takou pákou nie je výhra. V tomto ohľade som veľmi rád, že som si zaobstaral automat. Vo väčšine prípadov je v aute do terénu lepšou voľbou. Akokoľvek som zástancom a milovníkom manuálneho radenia pákou medzi sedadlami. Tu sa sústredím na správne vybratý režim a terénne prekážky. Je menšie riziko, že budem musieť radiť, kolesá prestanú mať záber a ja stratím trakciu alebo rýchlosť. Aj v Snehuliakovi som však pociťoval neduh Granda, a to ľahký zadok s tvrdším pružením. Odskakuje.

Snehuliaka som kúpil v stave, ktorý ukazujú fotky v galérii a popisujem ho vyššie. Nazval by som ho „zachovalý“. Pre hovoril motor, rozvodovka a cena. Pri brzdení vibroval, v teréne nedosahoval kvalít Cherokéza (2“ lift pomocou podložiek, gumy s jemnejším dezénom), ale na ceste sa s ním išlo pomerne pohodlne. Dokázal sa relatívne svižne rozbehnúť, predbehnúť, zapol som si tempomat. V pláne bol len repas bŕzd a tlmiča riadenia plus geometria a hneď smer Rumunské hory. Nakoniec sa to zvrtlo a investície začali. 19.7.2018 putoval do servisu, odkiaľ sa mi vrátil po vyše 4 mesiacoch (komplikácie, PN-ka, dovolenky, poslané nesprávne ND atď.).

Fáza 1 – podvozok, brzdy, netesnosti na prevodovke a LED rampy. Ako prvé prišli LED rampy. Dopredu 44“ (111 cm) s 96 LEDkami, dozadu 2 malé a separátne ovládanie predku a zadku tlačidlami z interiéru. Následne boli zrepasované brzdy, ktoré zadrhávali. Prišli pancierové hadičky, komplet podvozok (predné a zadné dolné a horné ramená, predné a zadné tlmiče a pružiny, prachovky tlmičov, spojovacia tyč riadenia, predná štelovacia panhardka, relokácia zadnej panhardky, čapy a tlmič riadenia) s 3,5“ liftom od Rough Country a Rancho (namixované podľa skúseností chalanov s úpravami Grandov) a spevnené oceľové 16“ disky Double Red s pneu Insa Turbo Special Track 265/75. Vychytali sa netesnosti na motore a prevodovke, vymenili silentbloky motora aj prevodovky, pričom bol vymenený aj prevodovkový a motorový olej s filtrom.

23.11.2018 som si bol Snehuliaka prevziať. Už som si od neho aj odvykol, nehovoriac o riadnom zvýšení, takže som si pri jazde mestom pripadal ako v tanku. Sedel som na úrovni vodičov MHD a v späťákoch som videl iba strechy áut (našťastie to nie je stroj do mesta, inak je to dosť nebezpečné a treba sa stále obzerať). Na druhý deň, večer po práci, som mal naplánovanú testovaciu jazdu. Išiel som vyzdvihnúť kamarátov. No už od naštartovania sa mi nezdalo, prečo klesá ručička ukazovateľa napätia batérie. Prešiel som necelých 6 km, naložil kamarátov a po ani nie 300 m jazdy som už cítil, že auto „neťahá“. Rýchlo som ho hodil na chodník (odvodňovací kanál a riadne vysoký obrubník – auto to ani nezistilo). Najprv som myslel, že málo benzínu (benzínka 200 m od nás). Ale nie. Volal som teda Maťovi, ktorý do 40 min prišiel aj s jeho Mášou (Niva). Kým sme tam šaškovali s pokusom nakopnúť ma cez jeho batériu, pristavili sa dopraváci, ktorí si mysleli, že sme sa zrazili (Maťo stál kolmo na mňa). Po vysvetlení situácie promptne pomohli. Odstavili pravý pruh a asistovali nám pri odtiahnutí na benzínku. Super chalani. Nasledovali patálie s nabitím batérie, nahodením, jazda smer servis, ktorá však skončila preventívne v cca polovici. Odstavenie, MHD, nabitie, nahodenie, dojazd do servisu. Výsledok – altík sa porúčal. To malo za následok, že 20.12. som si prevzal konečne pojazdného Snehuliaka. Absolvovali sme spolu 2 testovacie jazdy. Kríženie super, svetlá výška v najnižšom bode 265 mm (pri tlaku v pneu 1,7 bar), brodenie do 60 cm bez vody v interiéri a do 90 cm po nasávanie vzduchu. Ale! Nebolo by to ZJ-čko, keby na mňa opäť nevymyslelo nejakú kulehu! 26.12., kedy som sa vybral na ukážkovú jazdu s bratom a rodičmi, po naštartovaní začal tiecť benzín z nádrže. Vypnutie motora tento nepríjemný jav vyriešilo. No zase nejazdíme... Toto bola posledná kvapka, nakoľko ma auto stálo veľa peňazí, ani som na ňom poriadne nejazdil a zase niečo. Hoci maličkosť. Ale ako sa hovorí – dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, pokým sa ucho neodtrhne. Teraz sa ulomilo.

Týmto som teda s offroadom skončil. Pri testovacej jazde s novými majiteľmi som sa aspoň chvíľu zase zabavil. V lese mokrý sneh, miestami ľad, vyberanie stopy, nádhera. Poučil som sa. Teraz viem, že „nabudúce“ by som už nevrážal peniaze do úprav a jazdil tak, ako je. nemá to efekt, resp. nie je to v mojich finančných možnostiach.

Predaj nastal 13.1.2019, pričom pred úpravami som najazdil niečo cez 800 km a po úpravách 300, a to boli zväčša presuny mestom zo servisu do servisu... Stav tachometra pri predaji 285277, pri kúpe 284165. Najazdených km je viac, nakoľko po úprave sa zväčšil priemer kolies a tým pádom tachometer ukazoval nižšie čísla.

Silné stránky

- priechodnosť terénom
- blbuvzdorný I6 motor
- mechanický pohon 4x4
- možnosť cestnej 4-kolky
- priradenie prednej nápravy v pohybe do 88 km/h
- robustná konštrukcia
- priestorová ponuka
- veľký objem palivovej nádrže

Slabé stránky

- slabé svetlá
- vzhľadom na vek "čarovná" elektronika
- korózia prahov
- umiestnenie rezervy v kufri (no pre výklopnú zadnú stenu nemôže byť na nej)
- zadná lavica by mohla byť kúsok vyššie posadená
- zadným pasažierom nejde zasunúť nohy pod predné sedadlá

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Servis a úpravy boli vykonávané v Autoservise DD. Časovo im to síce trvalo, ale zase musím uznať, že nemali práve ideálny základ a práce museli dať riadne zabrať. Jednanie nanajvýš férové, vďaka patrí najmä Dušanovi Solárovi.

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Kupované od súkromníka zo Starej Turej. Snehuliak mu parkoval doslova pred domom pod stromom. Nevyužitý. Kúpna cena dobrá, resp. adekvátna stavu vozidla. V rámci ceny výmena všetkých olejov (diferáky, prevodovka, motor), motorového aj vzduchového filtra a polovica nádrže.Plná za 120 € je vcelku pálka.

prejazd terénnej vlny - ukážka kríženia náprav

Posledný dlhší offroad výjazd z Rajky k Dunakiliti. Brodenie som neskúšal, nechcel som uviaznuť. Domáci to dali, ale poznali stopu. V koryte bola jama, oni to vzali kúsok po prúde a potom otočka naspäť proti toku a boli za vodou. Aj tak som sa dobre povozil a vyskúšal si aj prejazd padnutého stromu.