Milan Šeršík ( )

Mercedes-Benz C 200 cabrio

Hodnoceno: 10× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Mercedes Benz C200 cabrio

Kabriolety bývajú vo väčšine prípadov splneným detským snom a nie inak tomu bolo aj v mojom prípade. Keď človeku odrastú deti a nepotrebuje v kufri voziť detské kočiariky, tašky s hračkami a inú povinnú dovolenkovú výbavu, nadíde čas, keď človek začne premýšľať, či to mastodontné SUV (vlastnil som ML od Mercedesu, Q7 od Audi, aj BMW X6) už nie je pre dvoch dospelých pasažierov tak trochu priveľa. A zvlášť, keď vám osud dopraje celoročné užívanie si na juhu Pyrenejského polostrova. A čo už môže byť lepšie ako jazda bez strechy nad hlavou pod blankytnou oblohou, z ktorej slnko žiari vac ako 300 dní v roku a kde najnižšia denná teplota ani v najtuhšej zime neklesne pod 10 stupňov. Môžete mi uviesť sto iných a lepších dôvodov, ale pre mňa je vozenie sa v kabriolete jeden z najkrajších šoférskych zážitkov.

Ospravedlňujem sa za ten úvod a radšej prejdem k popisu auta. Ešte predtým musím povedať, že mercedes je moje druhé kabrio v živote, tým prvým bolo Audi A5 (2012) 1.8 TFSI s manuálnou prevodovkou, tiež dovezené ako jazdené z Nemecka.
Mercedes C200 AMG cabrio som kupoval ako ročné auto s 15000 kilometrami na tachometri. Bolo to v čase (rok 2018), keď sa ešte dalo kúpiť takéto auto za veľmi výhodnú cenu, zaplatil som za neho 40800€, jeho cenníková cena ako nového bola 65000€. Kupoval som ho priamo od oficiálneho predajcu Mercedes vo východnej časti Nemecka. Nebol som osobne pri jeho prevzatí, takže neviem zodpovedne povedať, aký bol prístup predávajúceho, žiadnu zľavu som nedostal, tak súdim len podľa slov kamaráta, ktorý mi ho doviezol, že prístup predajcu bol profesionálne strohý.
Ja som si pochopiteľne vybral už nakonfigurované auto, viac-menej také, aké mi najviac vyhovovalo a aké v tom čase bolo v nemeckých autobazároch k dispozícii. Keby som si ho konfiguroval sám, určite by som niečo pridal a niečo oželel.
V prvom rade pri výbere rozhodovala motorizácia, prevodovka, farba exteriéru a interiéru. Vedel som, že chcem benzín s automatom, tmavomodrú alebo čiernu metalízu, béžový interiér a paket AMG. Nerozumiem tým rečiam, že sa bledý interiér špiní, je to hlúposť, sedadlá aj po piatich rokoch vyzerajú ako nové a to ich nijako špeciálne nečistím, raz za pol roka ich utriem vlhkou handrou. Je ale pravda, že za volantom sa nesprávam ako prasa, ktoré sa práve dostalo k válovu, takže rozmrvené a prisadnuté zvyšky sendviča a čokolády na sedadle po sebe nenechávam, nejaká tá omrvinka sa z času na čas objaví. Z doplnkovej výbavy som chcel multimediálny systém COMAND s väčšou obrazovkou a navigáciou, adaptívny tempomat, vyhrievanie krku AIRSCARF a vstavaný veterný deflektor AIRCAP, či príplatkové intelignetné LED svetlá.
Občas mi chýba cúvacia kamera, mám iba indikáciu z parkovacích senzorov, ktorá sa mi v podobe oranžových a červených štvorčekov zobrazuje na malom displeji, ale keďže tmavých áut so svetlým interiérom bolo v tom čase v nemeckých bazároch veľmi málo, kameru som musel oželieť, rovnako aj bezkľúčový prístup a štartovanie. Naopak príplatkový systém udržiavania v jazdných pruhoch mi liezol tak na nervy, že som ho vypol a tiež som nikdy nevyužil parkovací asistent, ktorý po nájdení voľného miesta a vyhodení smerovky sám zaparkuje, ale keďže to trvá neprimerane dlho, tak to robím za neho a oveľa rýchlejšie.

Design
Céčkový Mercedes v prevedení cabrio je auto dizajnovo veľmi vydarené, také zaguľatené, nikde žiadna hrana, robustné, dobre vypracované s množstvom asistenčných prvkov, za ktoré sa samozrejme, ako u každej poriadnej nemeckej prémiovky, pripláca. Predná časť s inteligentnými LED svetlami, klasickým aemgečkovým diamantovým grilom a veľkou trojcípou hviezdou je typicky mercedesácka a športovo dravá, predný chrómový spojler je umiestnený efektne nízko a trčí tak dopredu, že pri každom parkovaní musím dávať pozor, aby som ho nešúchal o obrubník. Bočná línia s chrómovým lemovaním kabíny je harmonická rovnako so zloženou, aj s natiahnutou strechou, no a zadok k tomu výborne pasuje, dvojité koncovky výfuku (nefalšované) a difúzor v spodnej časti nárazníka zdôrazňujú športový dizajn auta. Svetlá vzadu sú taktiež ledkové a s veľmi pekným svietiacim efektom v podobe tenkých vodorovných liniek. Predné svetlá sú kapitola sama o sebe, s uvítacím efektom, keď sa farba led pásika denného svietenia pri odomknutí auta postupne zmení z modrej na číro bielu. Taká blbosť, ale človek by sa na to vedel pozerať donekonečna. Svietivosť inteligentných lediek je fantastická, nevravím, že cestu osvetľujú ako za bieleho dňa, ale ďaleko k tomu nemajú. Navyše v automatickom režime sa zapnú diaľkové svetlá, ktoré sa nevypínajú ani pri strete s protiidúcimi vozidlami, len inteligentne vyrežú tú časť, ktorá by mohla vodičov, jazdiacich oproti alebo predo mnou, oslňovať. Funguje to spoľahlivo, aj keď sa mi zopárkrát stalo, že niekto na mňa blikol, ale to pripisujem skôr extrémnemu svietiacemu účinku, na ktorý vodiči jazdiaci v bežných autách nie sú zvyknutí.

Strecha
Strecha je plátená a v mojom prípade aj akusticky lepšie spracovaná. Neviem posúdiť rozdiel medzi štandardnou nepríplatkovou strechou a akustickou, tak verím výrobcovi, že som si nepriplácal zbytočne. Už s audinou som sa presvedčil, že strach z plátenej strechy je úplne zbytočný, je to plnohodnotná súčasť auta, neprepúšťa vlhko, neprefukuje a ani mráz sa cez ňu nedostane. Na vlastnej koži som zažil jazdu oboma kabrioletmi (Audi aj Mercedes) v takých klimatických podmienkach, že nejeden majiteľ auta s kovovou strechou by v tej chvíli radšej odstavil auto pod najbližším diaľničným nadjazdom. Prudký lejak, krúpy ako pingpongové loptičky a vietor o sile slabého orkánu s týmito textilnými poťahmi nad hlavou ani nepohli. S Audinou som chodil aj do klasickej umyvárky s kefami (pri mercedese mi to už srdce nedalo, tak ho len sprchujem vysokotlakovou pištoľou) a nikdy sa v aute neobjavila ani kvapka vody. Sú perfektne vodotesné a vzduchotesné, navyše poskytujú výborný akustický komfort. Ak by som vám zaviazal oči a previezol vás v aute s natiahnutou strechou, neverím, že by ste uhádli, že sa veziete v kabriolete. Strecha sa dá sklopiť a natiahnuť aj počas jazdy, maximálne do 50 km rýchlosti a trvá jej to asi 20 sekúnd. Je to pekné divadielko pre okoloidúcich, ale je to aj veľmi praktická vec, napríklad keď z oblohy začnú padať prvé dažďové kvapky, stačí spomaliť na 50 km a za pár sekúnd si môžem užívať jazdu so zvukom bubnujúceho dažďa. Počas štyroch rokov, čo na mercedese jazdím som strechu nijako neošetroval ani neimpregnoval. Textilný materiál, z ktorého je vyrobená je odolný a tak príjemný, že si na ňom zvykli spávať susedove mačky, takže odchlpovacia lepiaca kefa na čistenie šatstva sa stala neodmysliteľnou súčasťou výbavy auta. Občas strechu povysávam domácim vysávačom, ale inak ju len oplachujem vysokotlakovou pištoľou na verejnej umyvárke.

Interiér
Keď zabuchnem masívne dvere obklopí ma mercedesovský luxus, kvalitné materiály, nadpriemerné vypracovanie, chrómové doplnky, drevený obklad. Ambientné osvetlenie v modrej, bielej alebo oranžovej farbe dotvára príjemný pocit na palube. Kombinácia dreveného dekoru a svetlého interiéru skutočne pripomína palubu a navodzuje dojem luxusnej jachty. Mercedesu sa dokonale podarilo skĺbiť dizajn, funkčnosť a kvalitu použitých materiálov.
Vzdušný a na pomery kabrioletu mimoriadne pirestranný interiér, je po každej stránke prémiový, všade sú mäkčené materiály, vrchná časť palubnej dosky a výplne dverí sú z tmavej kože s dvojitým prešívaním, ktoré umocňuje dojem exkluzivity. Všetky plasty sú mäkčené, nič nevŕzga, nehrkoce, ani po najazdení 90000 kilometrov sa v aute neozývajú žiadne pazvuky, možno len na ceste s mačacími hlavami sa sem-tam ozve jemné zaprašťanie. Ovládače sú príjemné na dotyk, či už sú potiahnuté lesklým klavírnym lakom alebo vrstvou chrómu, ich haptická odozva je ukážková. Na stredovej konzole je ovládač jazdných režimov v podobe chrómového valčeka, rovnaký je na opačnej strane a slúži na ovládanie hlasitosti. Ďalej sú tu tlačítka na otváranie strechy, súčasné sťahovanie všetkých štyroch okien, vetrolamu, vypnutie štart-stop systému a jedno veľmi praktické tlačidlo na vysunutie bezpečnostných pásov. Tie sa po nasadnutí a zatvorení dverí automaticky vysunú na teleskopických držiakoch. Ak ale pred odjazdom ešte niečo robím a nepripútam sa, po niekoľkých sekundách sa držiaky pásov opäť zasunú do stredového stĺpika. Aby som ich nemusel pracne dočahovať niekde za chrbtom, stlačím tlačidlo a podávač pásov sa opäť vysunie. Existuje ešte možnosť otvoriť a opäť zatvoriť dvere, vtedy sa pásy tiež vysunú.
Okrem tlačítok je na stredovej konzole otočný ovládač multimediálneho systému a touchpad. Ten nepoužívam (myslím ten touchpad), nejako nefunguje, na písanie začiatočných písmen pri hľadaní cieľa v navigácii nereaguje, a neviem čo iné by som ním ovládal, takže otočným kolieskom sa dostanem ku všetkým položkám v menu systému spoľahlivo a oveľa rýchlejšie. Displej (nie je dotykový) multimediálneho systému COMAND nad stredovou konzolou zobrazuje v špičkovej grafike a vysokom rozlíšení všetky možné nastavenia auta, zoznam rozhlasovacích staníc, multimédiá a samozrejme mapu navigácie. Rozčuľuje ma však, že tento poriadne drahý príplatkový zázrak mi naladí o polovicu menej staníc ako štandardne dodávané rádio na manželkinom Golfe.
Moje cabrio je vybavené dvomi USB vstupmi a jednou čítačkou pamäťových SD kariet. Je tu aj prehrávač CD, ale kto už v dnešnej dobe vozí v aute kopu plastových diskov.
Ovládanie dvojzónovej klimatizácie je tlačítkové, rovnako prepínanie medzi rádiom, navigáciou a multimédiami. Klimatizácia funguje na výbornú, aj v najväčších horúčavách začína fúkať studený vzduch pár sekúnd po naštartovaní. Rovnako to platí aj v chladných dňoch, keď za krátky čas dokáže vykúriť celú kabínu. Ak chcem aj pri nízkych teplotách jazdiť bez strechy, o klimatickú pohodu sa mi postará trojstupňové vyhrievanie sedadiel a regulovateľné fúkanie horúceho vzduchu na krk.
Budíky na prístrojovej doske sú klasické, nie digitálne, medzi nimi je displej, kde sa zobrazujú údaje palubného počítača vyvolané tlačidlami na volante.
Páčky pod multifunkčným volantom sú tri. Tou pravou ovládam automatickú prevodovku - smerom hore je spiatočka, potiahnutím smerom dole radím Déčko. Vľavo hore je ovládač smeroviek, stieračov a svetelnej blikačky, na tento mercedesovský systém sa dá rýchlo zvyknúť, nakoniec jediné čo používam, sú smerovky. Cyklovač stieračov som nastavil raz a teraz sa už automaticky stará o zotretie čelného skla za mňa, dvojité zotretie skla zapnem jemným stlačením chrómového tlačítka na boku páčky, silnejšie potlačenie zapne ostrekovanie skla tromi tryskami schovanými na prednej kapote. Spodnou páčkou sa ovláda adaptívny tempomat a nastavuje tiež odstup od vozidla idúceho predo mnou. Ešte sa k nemu vrátim. Pod športovým koženým volantom s hrubým vencom, ktorý sa výborne drží, sú ešte pádla ručného radenia.

Sedadlá
Príplatkové športové sedadlá majú dobré bočné vedenie, vysúvaciu podperu stehien a sú elektricky nastaviteľné, aj keď posuv smerom dopredu a dozadu je v mojom prípade mechanický. Pri nastupovaní dozadu, keď sedadlo pomocou chrómovej páčky sklopím a posuniem celkom vpred, sa po opätovnom sklopení a posunutí vráti do pôvodne nastavenej polohy. Sedenie vzadu (aj s úchytmi ISOFIX) je pre dvoch priemerne vysokých pasažierov. Meriam 185 cm a vozil som za sebou ľudí so 190 centimetrami a vysedeli sa. Nebudem tvrdiť, že by pohodlne zvládli tisíckilometrovú štreku, ale zopár desiatok kilometrov sa tam vydržať dá. Rozdiel je, či idem so strechou hore alebo bez. V prípade, že strechu zložím do kufra, majú zadní pasažieri viac miesta nad hlavou, ale musia zniesť viac vetra vo vlasoch, aj keď jeho poryvy sa dajú celkom výrazne obmedziť zdvihnutím deflektora zabudovaným za zadnými sedadlami a malým vetrolamom vo vrchnej časti rámu čelného skla. V prípade, že jazdíme len dvaja, túto vymoženosť takmer nepoužívam, mení prúdenie vzduchu a zdá sa mi, že zatiaľčo zadným cestujúcim výrazne pomáha, tým predným trochu zbytočne zozadu strapatí účesy. Po skúsenosti s klasickým vetrolamom, ktorý sa v prípade Audi, aj BMW, nainštaluje nad zadné sedadlá (vtedy sa tam už nikto neposadí), musím skonštatovať, že vo vysokých rýchlostiach fungujú tieto o čosi lepšie ako ten mercedesovský. V mercedese bez deflektora jazdím so stiahnutou strechou a s vytiahnutými bočnými oknami pokojne ďialničnými rýchlosťami a určite mi nevyfúkne hlavu. Vyslovene komfortnú jazdu si užívam do 80-90 km za hodinu, keď v aute fúka menej ako pri stiahnutom okne v klasickom osobáku. Musím uznať, že toto sa nemeckým inžinierom podarilo. Zadné sedadlá sú delené v pomere 50:50 a sklápajú sa len tlačítkami z batožinového priestoru. Takto sa zväčší kapacita kufra, ktorá je na pomery kabrioletu celkom slušných 360, resp. 285 litrov (so sklopenou strechou).

Kufor
Keď vám bude niekto tvrdiť, že kufor pri kabriolete je nepodstatný, neverte mu. Predstava, že do kabria si na sedadlo spolujazdca usadíte dlhonohú slečnu s veľkými prednosťami a všetko ostatné vám zaobstará platinová kreditka v zadnom vrecku nohavíc, je otrepané klišé. Kabriolet v prípade dvoch dospelých ľudí dobre poslúži aj ako jediné auto v rodine. Céčkové cabrio má jeden z najväčších kufrov v tejto triede (momentálne ho o pár litrov prekonáva moja nová láska BMW 4 cabrio), je dobre využiteľný, viac samozrejme s natiahnutou strechou, keď do neho pohodlne dostanete jeden veľký cestovný kufor, minimálne jeden príručný a ešte zo dve veľké nákupné tašky a nejaký ten malý ruksak. Po sklopení zadných sedadiel tam napracete polovicu bytu aj s kvetináčmi, takže vybrať sa na niekoľkotýždňovú dovolenku nebude problém, pokiaľ si nebudete chcieť odviezť aj vlastné postele. I keď…, prevážal som v ňom aj trojmetrové drevené hranoly. Keď je strecha dole, využiteľnosť kufra obmedzuje kryt chrániaci strechu pred poškodením, ale aj v takom prípade bez problémov odveziete dve (aj tri) plážové stoličky, jeden či dva slnečníky, prenosnú chladničku a plážovú tašku. Nakladací otvor by mohol byť väčší, ale to je problém každého kabrioletu a mercedes v tomto smere patrí k tomu najlepšiemu.

Motor, prevodovka, podvozok
Moja C 200 je osedlaná dvojlitrovým štvorvalcom s výkonom 135kW/184 koní, ktorý poháňa zadnú nápravu. Je to najslabší z ponuky dvojlitrov, nad ním sú silnejšie C250, C300, nadupané šesťvalce C 400 a AMG 43 a na samom vrchu je brutálny osemvalec AMG 63. Na opačnom konci je základná tisícšesťstovka (áno, čítate dobre), ktorá ako jediná sa dodáva aj s manuálnou prevodovkou. Dvojliter s označením C 200 je z môjho pohľadu minimálna motorizácia, ktorú by som v prípade tohto, takmer 1,7 tony vážiaceho auta, zvolil. Nie je to žiadny trhač asfaltu, dá sa s ním jazdiť aj dynamickejšie, ale cítim, že to pre naladenie tohto motora nie je to pravé. Skôr mu pristane bezstarostné odvaľovanie sa po plážovej promenáde ako naháňanie bavorákov v ľavom diaľničnom pruhu (aj tak ich len málokedy dobehne). Maximálka je 230 km/h, ale nad 180 je to pre motor už trochu trápenie.
Z jazdných režimov je k dispozícii Šport plus, Šport (veľký rozdiel som nespozoroval), Comfort, Eco a Individual. Jazdím v režime comfort, vyhovuje mi najviac. Eco režim je tragicky ekologický, keď pri 50-ke mám zaradenú päťku a motor točí asi 1400 otáčok a ako v jedinom režime motor dokáže plachtiť. Spotreba je určite nižšia, ale odozva na plyn takmer žiadna. Naopak v športovom režime riadenie ztuhne, prevodovka radí vo vyšších otáčkach a odpichy sú veľmi svižné. Nejazdím štýlom brzda - plyn, takže tento režim príliš nevyužívam, azda len v situáciách, keď na okreskách potrebujem viac istoty pri predbiehaní. Brzdy sú nadimenzované dostatočne, dávkovanie je plynulé, aj keď na začiatku som mal pocit, akoby som musel silnejšie stláčať brzdový pedál a vravel si, čo to auto nebrzdí. Postupne som si zvykol a teraz už žiadne obavy z brzdného účinku nemám. Auto spoľahlivo zastaví, čomu pomáha aj brzdový asistent, ktorý dokáže v krízových situáciách namiesto šoféra núdzovo dupnúť na brzdu.
Na udávanú priemernú spotrebu 6 litrov som rýchlo zabudol, ja jazdím pokojným tempom v komfortnom režime 60% mesto a diaľnica, 40% okresky s dlhodobým priemerom 7,8 litra. Je pravda, že na diaľnici pri ustálenej 120-130 si žerie okolo 6,5 a pri jazde na okreskách sa dostanem aj pod 6 litrov, ale v meste to ide skôr k 9 až 10 litrom. V každom prípade si myslím, že je spotreba primeraná a stačí mi vedieť, že na jedno natankovanie 66 litrovej nádrže prejdem minimálne 850 kilometrov.
Deväťstupňový automat 9G Tronic radí pomerne hladko a intuitívne, zmenu prevodových stupňov evidujem iba do zaradenia štvorky, od päťky vyššie radí hladko ako elektromotor. Rýchlostné stupne mení celkom logicky, aj keď v prípade, že mám aktivovaný adaptívny tempomat a po náhlom pribrzdení napríklad za kamiónom potrebujem pri jeho obiehaní zrýchliť, automat si dáva načas a namiesto aby podradil, nechá auto pomaly rozbiehať na čo najvyššom prevodovom stupni. Ak nechcem, aby mi za mnou idúci pretekár v ľavom pruhu blikaním vypálil dieru do zreničiek, nezostáva mi nič iné, len zošliapnutím akcelerátora deaktivovať tempomat a rýchlo vyraziť vpred. Až na túto drobnosť je to určite jeden z najlepších automatov, aj keď bavorácke osemstupňové ZF sa mi zdá o malý chĺpok vyladenejšie.
Podvozok auta v tomto prípade nie je typicky mercedesovsky plavný, aj keď nadštandardný komfort mu uprieť nemožno. Nečakajte, že sa bude ladne pohupovať a žehliť všetky nerovnosti ako lietajúci koberec vznášajúci sa pol metra nad zemou. Nie, Rolls Royce to určite nie je. Dušu z vás nevytrasie, pri hlbokých jamách si trochu buchne, priečne nerovnosti zvláda s jemnou nervozitou, ale i tak s istým pocitom bezpečia, v zákrute by ste mu na nich ustrelili zadok asi až na limite. Mal som možnosť otestovať nové štvorkové kabrio od BMW a to ma svojím podvozkom uchvátilo. Stopu drží ako prikované, o nerovnostiach dáva vedieť, ale prejde ich s pokojom Angličana. Mercedes je v tomto trochu vláčnejší a odťažitý (v športovom režime sa správa podobne ako BMW). Je rovnako komfortný, ale na výmoľoch dokáže znervóznieť o čosi viac, kým BMW by som prirovnal k opancierovanému tanku na kolesách, mercedes je v porovnaní s ním kĺbový autobus, ktorý si občas pohodí zadkom. To sa týka aj riadenia, mercedes pri jemnom pohnutí volantom ani nezaregistruje, že od neho niečo chcem, s BMW by som už v tej chvíli šúchal predný spojler o jarok na kraji cesty. Nechápte ma zle, mercedes sa šoféruje veľmi príjemne, jedným prstom môžem krútiť športovým volantom, vychutnávať si pohodovú jazdu krajinou, no istú bavorácku “bytelnost” tu postrádam. Mercedes vždy bude skôr plavný koráb ako prikrčená motokára. To je samozrejme len dobre, je to predsa kabriolet a s tým sa nejazdí na okruhu, iba ak počas nesúťažného dňa na tom monackom.

Asistenčné systémy
Auto je vybavené viacerými asistenčnými systémami, z ktorých mám permanentne zapnuté iba sledovanie mŕtveho uhla a systém, ktorý uľahčuje udržanie vozidla v jazdnom smere. Funguje tak, že pri aktivovaní adaptívneho tempomatu sa na displeji zobrazí symbol zeleného volantu a vtedy mi pomáha s minimálnou námahou prechádzať zákrutami alebo dokonca dovolí na pár sekúnd pustiť volant z ruky a ja môžem sledovať ako auto samo zatáča. Po chvíli sa radosť skončí, keď ma výstražné znamenie na displeji upozorní, aby som dal ruky na volant, v opačnom prípade túto funkciu samovoľne deaktivuje a ja skončím s autom v najbližšej priekope.
Čo som naopak deaktivoval, je signalizácia vybočenia z jazdného pruhu, ktorá pri každom vybočení za namaľovanú čiaru zatrasie volantom. Predstavte si tú otravnosť, keď vám trasie volantom pri náhlom obchádzaní diery alebo zrazenej mačky v blízkosti stredovej čiary.
Je ešte jedna vec, ktorá ma rozčuľuje a to je čítanie dopravných značiek. Ikonka dopravnej značky sa zobrazí na displeji medzi budíkmi a zakryje všetko, čo tam bolo, takže, ak idem úsekom, kde sú dopravné značky nasekané jedna za druhou, displej mi pekných pár chvíľ nezobrazuje nič z toho, čo som si tam predtým navolil. Napríklad aktuálnu rýchlosť, momentálnu spotrebu, rozhlasovú stanicu…
Za jednu z najlepších vecí na tomto aute považujem adaptívny tempomat, ktorý dokáže plynulo reagovať na premávku, spomaľovať, pridávať, dokonca úplne zastaviť vozidlo na križovatke alebo v zápche na diaľnici. Nie je tak dokonalý ako najnovšie systémy, ktoré vedia pribrzdiť aj pred vjazdom do kruhového objazdu a po odbočení opätovne zrýchliť, ale na dlhých cestách je to veľmi príjemný spoločník. Stopercentne sa spoľahnúť na jeho kamerové a radarové oko by som asi nemohol, ale je fajn vedieť, že mám niekoho, kto je pripravený zasiahnuť v prípade krízovej situácie a mojej nečinnosti.
O airbagoch a ďalších bezpečnostných systémoch sa rozpisovať nebudem, je ich požehnane a dúfam, že nikdy nebudem musieť overiť ich spoľahlivosť.

Záver
Mercedes C200 cabrio je veľmi všestranné auto, ktoré má svoje muchy, no v porovnaní s jeho pozitívami sú zanedbateľné. Je to užívateľsky mimoriadne prívetivé auto, v ktorom sa vodič dokáže rýchlo udomácniť. Po prvotnom nastavení všetkých personalít sa tak môže oddávať už len príjemnému jazdeniu, pretože mercedes svojím šibalským žmurknutím na stredovom displeji po každom naštartovaní láka na nové a nové dobrodružstvá. A ja si ich s ním užívam dosýtosti.

Silné stránky

Design, spracovanie, prémiová kvalita použitých materiálov, veľkosť batožinového priestoru (naozaj sa tam dá odviezť všetko potrebné na dvojtýždňovú dovolenku), minimálne prúdenie vzduchu v kabíne pri sklopenej streche do rýchlosti 90 km/h, akustický komfort, adaptívny tempomat, asistenčné a bezpečnostné systémy.

Slabé stránky

Tých je minimum, za spomenutie stojí asi len kvalita rádiového prijímača (hovorím o kvalite príjmu rozhlasových staníc, nie kvalite zvuku, tá je aj bez príplatkového systému Burmester výborná).

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Mercedes pravidelne servisujem v autorizovanom (Mercedes-Benz) španielskom servise, zatiaľ nemám čo vytknúť.