Mitsubishi Colt

Hodnoceno: 1× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Na auto.cz týmto zahajujem svoj druhý pokus o recenzovanie mnou užívaného auta. Auto vlastním 2 roky, v rodine je ale rokov 7 (cca 140.000 km), skúsim teda popísať jeho púť za tú dobu, začnem z pohľadu výdavkov na obstaranie a udržiavanie auta v akej takej kondícii.

Keď sa sestra začiatkom roka 2018 rozhodla zadovážiť si - mestské auto nenáročné na údržbu v cene okolo 3 tisíc - radil som jej japonca, toho času reprezentovaného modelmi Swift, Yaris, Jazz a Colt. Podmienkou boli štyri valce aby sa s tým dalo predbiehať a podľa možnosti nízky nájazd. Osobne som najviac fandil Coltu – možno preto, že som mal Lancera, je to proste súrodenec, menší bráško. Pri nákupe auta asistoval otec, ktorému bazárový trh vôbec nevonia a s relatívne laxným prístupom sa im podarilo zakúpiť toto čierne žihadlo s nabehanými necelými 90.000 km.

S autom už sestra mohla dochádzať do práce a tak si to strihla z BA do susednej Viedne, každé ráno, na otočku, nejakých 160km. Coltik po pár mesiacoch zhltol 20.000km a pristál na zdviháku u Maťa Schidzeho z dôvodu slabšieho záberu spojkového pedálu – na taký malý servis. Výsledkom bola faktúra za 1500€ a okrem novej spojky sa na aute robilo hádam všetko možné – ložiská, predné brzdy, zadné bubny komplet, výfuky, tlmiče, tyčky stabilizátora, kulisa radenia, olej, sviečky, fltre, drážkový remeň.. Nebolo ľahké vysvetliť sestre tieto nutné investície, darmo ženská predstava o aute je – natankuješ benzín, ten ide do motora a ten roztáča kolesá - ale rakúsky garantovaný 13 a 14 plat jej našťastie zalepili ústa. Po dvoch rokoch hltania kilometrov v tejto krabičke si vďaka rakúskemu platu zakúpila serióznejší stroj a Coltika posunula bratovi.

Brat na ňom 3 roky jazdil tiež statočne, najprv pár krát do roka Nemecko, diaľničný expres, potom dennodenne Viedeň, až sa tiež dopracoval k novému autu a Coltika posunul mne. Jeho investície do auta boli mimo výmenu oleja rovné 0.00 €. Zato škody na ňom napáchal za stovky €.

Auto mi bolo predané s ošúchaným a mierne pokriveným pravým bokom, pokriveným predným blatníkom a skrivenými prednými dverami, s nefunkčnou klímou, nefunkčným palubným PC (občas zasvietil pri teplotách nad 30 stupňov), 15 ročnou baterkou, svietiaciou kontrolkou ABS a gumamy tak na jednu sezónu. V skratke dostal sa mi do ruky „Rat car“. Za obstarávaciu cenu 1000 € by som sa akurát vošiel do limitu na Gumbalkan.

Po kontrole alternátora sa problém s prebíjaním baterky ukázal v poistnej skrinke, do ktorej natieklo a skorodovala jej časť – výmena skrinky vyriešila aj problém svietiaceho ABS. Vymenila sa baterka, doplnilo sa chladivo do klímy, ale problém je v kompresore –nový kompresor stojí nejaké 4 stovky. Kulisa radenia bola premazaná, hádzanie rýchlostí bolo čisté terno. Vymenil som olej, sviečky, chladiacu kvapalinu a nahradil pôvodné 14-tky Enzo kolesá s nesprávnym ET za originál Mitsubishi 15-tky (Pneu 195/50 R15) – efekt tohto počinu priblížim neskôr. Ohnuté plechy zatiaľ nechávam tak, esteticky bieda, ale cestovný komfort to neovplyvňuje. Dozadu pribudli 2 detské sedačky + podsedák, na riadiacu páku ruženec a do otvorenej skrinky pod rádiom brašňa na CD s interprétmi ako Spievankovo, Miro Jaroš a pod.

Počas coltikovho pôsobenia u mňa sa pritrafila menšia poistná udalosť, kedy za mnou pred kruháčom nedobrzdila jedna pani. Odniesli si to 5-te dvere a lak zadného nárazníka. Poistnú udalosť sme nahlásili a takisto som uviedol servis, ktorý mal škodu na Coltiku opraviť. Na moje prekvapenie bolo potrebné čakať 2-3 mesiace, pretože servis nestíhal robiť pre nich zaujímavejšie zákazky. Tak som teda požiadal o nacenenie škody a vyplatenie na účet a že som teda dobre urobil. Týmto sa u mňa auto dá sa povedať „vykúpilo“ zo svojich hriechov. Neďaleko Brna je vrakáč s japonskými autami a našiel som na ňom „nové“ piate dvere rovnako čiernej farby s malým spojlerom a nálepkou SPORT. Takisto mali klimakompresor. Ak by po mesiaci nezačala pretekať skorodovaná hadica klimy, povedal by som „na parádu“.

Ako auto jazdí?
Motor – cukrík. Poctivá japonská škola z čias EURO3/EURO4 – 4 valce, 2 vačky. 16 ventilov a pružný MIVEC (VTEC) člen ktorý umožňuje vo vysokých otáčkach upraviť uhol natočenia sacích/výfukových ventilov = zvýšiť výkon. V preklade – čím viac točíš tým viac ideš. Zo svojho objemu 1.3L vydá necelých 100 koníkov, na stovke je za 11 sekúnd za chrapľavého doprovodu s autom o váhe necelej tony nema problema. Reťazový rozvod sa zatiaľ neozýva, hydroštely riešiť netreba. Motor nie je ťažký, netrápi prednú nápravu a má spotrebu okolo 6 litrov. S olejovou náplňou o objeme 4.2 litra sa nebojím mierneho zanedbávania výmeny oleja predošlými vlastníkmi. Motor je zaujímavý takou „ľahkonohosťou“ (pekne nastupuje už od nízkych otáčok) a dravosťou (vo vysokých otáčkach).

S prevodovkou ala autobusár (dlhá páka s nepresným chodom) si to človek podradí do trojky resp. do dvojky a na okreskách predbehne väčšinu prekážok (rozumej kamión, dodávka, dôchodca, slabší šofér, nie cestná zver a háveď). Po meste pomáha kratšie sprevodovanie, kedy 2ka ťahá takmer od nuly, 3ka naozaj pekne od 50-tky a so štvorkou sa dá ísť 50-tkou tak akurát. Diaľnica nie je coltov revír, udržať rýchlosť síce nemá problém aj na 5-tom stupni a nezľakne sa ani diaľničných stúpaní, hluk je ale extrémny a spotreba vysoká, všetko nad 120 proste nestojí za to.

Karoséria Colta je krátka a vysoká, a hoci sú kolesá umiestnené čo najviac do rohov, výška robí svoje. Viem si predstaviť, že kabriolet CZC so strihnutým zadkom má ťažisko nižšie a dokáže jazdiť ako bežný hatchback. Neviem si ale predstaviť 150 koňový Ralliart ako sa presvedčivo vrhá do zatáčok. Tá hmota nad hlavou v zákrutách proste musí ťahať von. Pri zakúpení boli na colte 14tky kolesá s pneu 175/65 a nesprávnym ET. Riadenie, komfort a celkovo prekonávanie cestných nástrah bolo v tomto nastavení mizerné. Auto so pohupovalo, volant bolo potrebné korigovať aj na rovnej ceste, prejazdy zákrut neisté, o diery zakopávalo, po preskočení nerovností to hľadalo rovnováhu, slovom ZLE. Po výmene za originál 15tky a pneu 195/50 sa auto ukľudnilo vo všetkých smeroch. V techničáku svieti aj rozmer 205/45 R16 ale to som nechcel riskovať. Po lete som vymenil letné gumy za celoročky a zimné vyhodil, mám ich zatiaľ vyskúšané po snehu do kopca, z kopca, do zákruty, treba sa krotiť ale ide to.. Správanie v lete zatiaľ nemám vyskúšané, ale neobávam sa nemilých prekvapení..

Brzdy – vpredu kotúče, vzadu bubny. Zastaviť nenaložené auto skrz nízku hmotnosť nemajú problém, s plne naloženým autom je potrebné byť viac obozretný.

Svetlá – svätojánske mušky – okamžitá výmena za nightbrakeri. Žiarovky na coltoch odchádzajú pomerne často a ich výmena je bolestivá, nakoľko sa vymieňajú cez malú dieru v blatníku nad kolesom - kolesá musia byť vytočené do strany. Na túto činnosť by som poradil youtube a útle ruky, prípadne rovno návštevu servisu.

Hluk v interiéri – kameň úrazu, slabá stránka, výrobná vada! Japonci proste nalepili koberce a obložili interiér rovno na plech, na odhlučnenie zabudli, táto technológia ich úplne obišla, minula, proste o nej vo fáze prípravy montážnej linky nezavadili (platí aj pre Lancer). Je to škoda, pretože tým zrazili cestovný komfort na nízku úroveň. Možnosti vyrovnania sa s hlukom sú dve. Buď dať auto úplne od piky odhlučniť alebo zvýšiť volume na rádiu. Vzhľadom na vek a zostatkovú hodnotu auta volím druhú možnosť.

Variabilita interiéru – upozorňujem - tu sa bude veľa chváliť (5 dverový colt).
Sedenie a posed v aute. Ženy v colte v princípe sedia rovnako ako v iných autách – vzpriamene a nalepené na volante. Vzpriamenému „dodávkovému“ sedeniu sa ale nevyhnú ani chlapi. Sedadlá totiž nie sú výškovo nastaviteľné, posed je od výroby vyšší aby vyhovel všetkým a sedadlá sú také školské - lavicové. Bočné vedenie sedadiel japonských konštruktérov takisto obišlo.. ani náznak. Pri prejazde zákrut vás to doslova vynáša zo sedačky, čo dojem z auta zráža. Oveľa veselšie je to ale s prepravnou kapacitou tohto mestského vozítka. Pasažieri sa nebudú sťažovať na nedostatok priestoru, každý má svoj meter kubický vzduchu, dostatočnú rezervu nad hlavou a dobrý výhľad. Zadná lavica je ukotvená trochu nižšie, sedíte s nohami zakrivenými do hora. So svojou výškou 193cm nemám problém sa za seba posadiť. Raz som viezol dvoch chalanov z NR smer PO, pričom jeden mal takmer 2 metre a sedel vzadu (nie za mnou). Najprv vyzeral dosť sklamane ale po usadnutí si pochvaľoval na dostatok priestoru. Vzadu mám momentálne 2 detské sedačky po bokoch a v strede polystyrenový podsedák (mierne orezaný 1 cm z každej strany) – jazdíme na tom po meste vo fullke 5-členná rodina. Ak sa manželka veľmi posnaží, nasúka sa medzi zadné sedačky (po meste no problem). Zadná lavica je posúvateľná asi o 15cm, čím sa upravuje aj kapacita kufra. Ak sa napr. sedačky posunú dopredu, do kufra vojdú gumy na prezutie. Zadné plato nenosím v žiadnom aute, nakoľko kočiarik, bicykle, kolobežky a podobné srandy znemožňujú zavrieť kufor. Do tohto malého kufra sa vojde kočík, len je ho potrebné zo zadných sedadiel pridržať a pribuchnúť kufor. V kufri je pod kobercom dojazdová rezerva, zdvihák a olej+chladiaca do rezervy. Keď deti sedia v sedačkách, bicykle im po meste hádžem rovno pod nohy. Zadné sedadlá sa dajú sklápať (vznikne schod) alebo vyklápať a oprieť o predné sedadlá. Predné sedadlo sa dá sklopiť do roviny - vznikne akoby stolček, nasúkate tam menší vianočný stromček, vojde sa horský bicykel bez predného kolesa v mojom podaní veľkosti XL. Vzadu som to raz pekne posklápal a naložil kvadrami po strop, neviem nájsť fotku ale je možné že tam vošli 3 na seba – v bežnom aute nemysliteľné. Prepravné maximum je 500kg, teda aj bez šoféra dobré 4 stovky. Na strechu sa tým že je rovná pekne zmestia lyže alebo rakva.. takisto by tam v pohode vošiel rebrík. Ak by som pracoval rukami a vozil so sebou náradie, sklopím sedadlá a ladujem ako do dodávky. Dovolím si tvrdiť, že v tomto aute sa dá absolvovať rodinná dovolenka do Chorvátska, s mierne nižšími rýchlosťami (kvôli hluku a bezpečnosti) a s rozumným množstvom batožiny.

Aby som to teda celé zhrnul – z auta mám radosť. Auto slúži ako druhé v rodine a hoci pôvodné určenie -rozvoz detí do škôlky v rámci mesta väčšinou neplní (manželke to v poobíjanej krabici veľmi nesekne), mňa vozí v pohode. Po covid ére nepotrebujem do práce jazdiť každý deň, a pár krát do mesiaca je to na coltiku zvládnuteľné. Trošku ma to ohučí, po dlhšej ceste prídem viac rozbitý ale kvôli tej vnútornej variabilite a blbuvzdornosti mu to som ochotný akceptovať. Ak ma doma rozčúlia, vyhodím sedačky, naložím bicykel a idem sa previezť niekam do lesa. A že opticky vyzerá zvonku biedne.. predstavte si 1, 3 a 5 ročné dieťa ako sa so zablatenými bagandžami štverá do sedačky.. dobre im tak.

Silné stránky

-silný, spoľahlivý, točivý motor
-vnútorný priestor a prepravná kapacita

Slabé stránky

-odhlučnenie
-malý kufor
-komfort sedenia