Renault Thalia 1,2 16V

Hodnoceno: 19× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Vítam Vás pri recenzii auta o ktorom ruka trhu rozhodla že 2. generácia tohto modelu bude súčasne aj poslednou. Koncernový kanibalizmus je ukončený a záujemcom o lacný sedan s technikou Renault ostáva v ponuke Dacia Logan. Na niektorých trhoch rebrandovaná na Renault Symbol. Áno, ešte v minulej generácii bol Symbol dvojčaťom Thalie, teraz je už dvojčaťom Loganu.

Pred kúpou som sa v podstate rozhodoval len medzi dvomi autami. Pri plánovanom ročnom nájazde do 15000 km som uvažoval o benzínovom Ford Focus 1,6 16V 74 Kw tak do troch rokov a potom ma práve zaujala Thalia svojou cenou. Nakoniec som sa rozhodol pre Thaliu práve preto že sa jednalo o nové a nie o jazdené auto. Renault v tom čase bojoval s pošramotenou povesťou spôsobenou chronickými poruchami elektroinštalácie na modeloch Mégane a Laguna. Tohto problému si bol ale plne vedomý a preto pripravil komplexný program na kontinuálne zvyšovanie kvality známy ako „Renault Excellence Plan“. Jeho preštudovanie ma upokojilo natoľko že som sa to s Renaultom rozhodol risknúť a stal sa majiteľom novej Thalie.

Renault pripravil pre Thaliu tri stupne výbav. Základnú Authentique ktorá neobsahuje absolútne nič, ani posilňovač riadenia. Prostrednú Expression ktorej chýba klimatizácia. Najvyššiu Privilege ktorá už obsahuje všetky komfortné prvky, avšak s chýbajúcim ESP a bočnými aibagmi za príplatok. Takže v podstate jedinou voľbou ostávala výbava Privilege ktorú som spojil so základnou benzínovou motorizáciou 1,2 16V 55 Kw. Tento motor je vskutku podareným počinom Renaultu a netrápia ho žiadne závažnejšie problémy a poruchy. História tohto motora siaha do roku 1996 keď ho vtedy ešte ako 8-ventilovú verziu Renault použil v Twingu. V roku 2000 bola na pôvodný blok namontovaná nová 16 ventilová hlava a vznikol motor ktorý sa stará aj o pohon mojej Thalie. No a v roku 2007 sa Renault rozhodol ( možno trošku aj na základe počinov konkurencie ) pridať na tento motor turbo a označiť ho TCE. Samozrejme, toto je veľmi zjednodušený opis vývoja motora. V skutočnosti sa prispôsobovali a upravovali všetky diely motora tak aby boli schopné znášať postupný nárast výkonu.

Medzigeneračný pokrok medzi prvou a druhou generáciou Thalie sa prakticky obmedzil len na nový dizajn karosérie. Aj tu to platí veľmi zjednodušene, ale v podstate Renault vyrobil novú karosériu pre model prvej generácie a uviedol na trh generáciu druhú. Veľa podvozkových dielov je kompatibilných a dokonca aj niektoré časti interiéru. Tlak na minimálne náklady na vývoj tu udávajú jasný diktát. Zaujímavé je porovnanie so Suzuki Swift. Tu sa naopak výrobca snažil karosériu dizajnovo zachovať v maximálnej možnej miere, avšak technika je prekopaná od základov.

Ako teda Thalia jazdí? Jazdí dôstojne. Auto má prevádzkovú hmotnosť len 979 kg a teda aj základná motorizácia s relatívne skromným výkonom dokáže auto rozhýbať celkom svižne. Teda za predpokladu že nie je využitá maximálna úžitková hmotnosť ktorá je 450 kg. V tomto prípade je to už trápenie posádky, motora a v meste aj spojky ktorá zaberá až v hornej tretine. Na toto je si treba zo začiatku zvykať. K pocitu svižnosti napomáha aj na krátko poskladaná prevodovka ktorej radenie je uspokojivé. Samozrejme, koncernové a japonské autá tento úkon zvládajú omnoho lepšie a jemnejšie. V meste po rovine sa dá na 4. prevodový stupeň udržiavať rýchlosť 50 km/h pri ktorej motor točí cca 2000 ot/min. Z tejto rýchlosti sa dá plynule zrýchľovať bez toho aby motor dával svojim zvukom najavo že je podtočený. Toto je v bežnej prevádzke veľmi praktické a výborne od výrobcu nastavené. Na najvyššom prevodovom stupni sú otáčky motora nasledujúce : 90 km/h – 2800 ot/min ; 100 km/h – 3100 ot/min ; 130 km/h – 4200 ot/min. Celkovo, motor je asi to najlepšie na celom aute. Je dostatočne silný, pokojný, ľahký a teda nezaťažuje prednú nápravu, rýchlo sa zohreje atď. Veľkým plusom je aj jeho spotreba kde nie je veľký problém dostať sa pod výrobcom udávanú spotrebu. V podstate ju prekračujem len pri silných mrazoch kombinovaných s kratšími jazdami. Brzdy sú vzadu len bubnové, ale nemám k nim ani jedinú výhradu. Dobre sa dávkujú, pri nízkej váhe auta sú dostatočne účinné a majú aj príjemný nábeh. Pruženie je typicky francúzsky mäkké a teda bežné premiestňovanie z miesta na miesto aj v celku príjemné. Keď sa nepodarí vyhnúť nejakej z nespočetných nerovností na ceste, auto to zvláda s pokojom Angličana a nemáte pocit že vám práve utrhlo nápravu. Na druhú stranu, náklony karosérie v zákrutách sú značné a či sa vám to páči alebo nie, budete ich prechádzať pri nižších rýchlostiach ako v iných autách. Pri nižších rýchlostiach ako v iných autách sa pravdepodobne budete pohybovať aj po diaľnici. A to z dvoch nasledujúcich dôvodov. Prvým je hluk v kabíne. Kým v meste a na okresných cestách je auto príkladne tiché, pri diaľničných rýchlostiach nad 115 km/h do kabíny značne preniká aerodynamický hluk ako aj hluk od motora. Druhým dôvodom sú jazdné vlastnosti. Auto má rázvor kratučkých 2473 mm a pri rýchlostiach nad 120 km/h nie je stabilné a vyžaduje neustále korekcie na volante. Takže diaľničných 130 km/h sa dosiahnuť dá a motor by to vcelku zvládal. Ale po pol hodinke by ste aj tak boli ohučaní a unavení z riadenia. Zníženie rýchlosti na 110 km/h už zaručuje príjemné cestovanie aj na dlhšie vzdialenosti. Pri tejto rýchlosti som ich už pár absolvoval a ani najdlhšia do Chorvátska nebola takým utrpením ako som si na začiatku myslel. Každopádne, toľko kritizované krátke sedáky su naozaj krátke a pri mojej výške 184 cm by museli byť o 5 cm dlhšie aby zabezpečili dostatočný komfort na takýchto dlhých trasách. Pri dvoj-troj stokilometrových trasách je všetko OK tak ako je to nakonfigurované. Takže sedačky sú v poriadku čo sa týka pohodlia, avšak nie sú v poriadku z pohľadu výberu materiálu. Pre moju výbavu sa dodávali velúrové. Áno, sú prijemné na dotyk, ale pokiaľ nie je vašou záľubou vysávanie, nie sú práve najšťastnejšou voľbou. Zachytávajú sa totiž na nich všetky vlákna z oblečenia a neustále preto vyzerajú ako keby boli špinavé. Interiér je v podstate reinkarnáciou interiéru z prvej generácie, akurát sa vymenila palubná doska. Tá je samozrejme tvrdá ako kameň, ale musím uznať že je celkom príjemná a asi aj celkom dobre zmontovaná. Nič tam totiž nevŕzga ani po pár rokoch používania. Jediné čo ju dokáže vyviesť z rovnováhy sú mačacie hlavy a veľmi silný mráz, vtedy si trochu vrzne. Na predných sedadlách je dostatok miesta aj pre vyšších jazdcov. Na zadných je to úplne opačne a miesta je tam zúfalo málo. Ale niet sa čomu čudovať pri tak krátkom rázvore. Cestu Vám bude spríjemňovať rádio o výkone 2 x 15 W a teda odpovedajúcej kvalite reprodukcie. Príjemným doplnkom k rádiu je ale celkom sofistikované diaľkové ovládanie ktoré sa nachádza pod volantom a ktoré Renault používa už desaťročia. Cestu by Vám mala spríjemňovať aj manuálna klimatizácia, avšak jej účinnosť je diskutabilná. Dáva si riadne načas kým vychladí interiér a pri vzdialenostiach do 15 km ju ani nemá zmysel zapínať. Navyše, keď je zapnutá citeľne uberá z výkonu motora. Na spotrebe mimo mesta sa ale až tak negatívne neprejavuje. Toto je ale asi problémom všetkých aút v B segmente so slabšími motormi. Ku autu je primontovaný aj kufor. Veľký kufor a práve ten môže byť pre niektorých dôvodom ku kúpe. Čo k nemu dodať, ako som spomenul, je veľký ale aj nepraktický. To je spôsobené koncepciou sedan. Do kufra dáte veľa litrových tetra-pack mliek, ale nedáte tam práčku alebo chladničku. Tu už si musí každý sám uvážiť ako často bude prevážať tetra-pack mlieka a ako často bude prevážať práčky.

Ak by sa ma niekto spýtal či by som toto auto odporučil, moja odpoveď by bola nasledujúca. Ak hľadáte spoľahlivé auto s nízkymi prevádzkovými nákladmi ktoré vás odvezie z bodu A do bodu B, kúpte si ho. Určite nešliapnete vedľa. Musíte si ale uvedomiť že Thalia je taký automobilový prefabrikát. Niečo ako panel v stavebníctve. Niečo bez emócií, niečo bez duše. Ak hľadáte viac, utekajte inde. Na výber je veľa iných a oveľa lepších áut.

Silné stránky

Nízke prevádzkové náklady
Výkon svetlometov
Nízka hlučnosť do 115 km/h
Pre Renault typická kvalitná antikorózna ochrana

Slabé stránky

Nedostačujúca pasívna a aktívna bezpečnosť
Slabá účinnosť klimatizácie
Jazdné vlastnosti pri vyšších rýchlostiach
Radenie prevodových stupňov
Velúrové sedačky
Vysoká hlučnosť nad 115 km/h
Slabé odhlučnenie podvozka – v zime kamienky počuť až moc
Jednorázové pretretie okna sa nedá aktivovať ťuknutím do páčky.
Na cyklovači stieračov sa nedá regulovať interval

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Pri 45000 km sa odlepilo brzdové obloženie z pakne zadnej brzdy. Výmena na oboch kolesách v hodnote cca jednej plnej nádrže, takže žiadna katastrofa. Auto je zatiaľ nad očakávania spoľahlivé.
Po 4 a pol rokoch doplnená klimatizácia.

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

V podstate neutrálne. Auto sa objednalo a v avizovanom termíne, teda o tri mesiace aj dorazilo. Bohužiaľ predajca mi nevedel zodpovedať niektoré otázky. Napr. presný rozmer disku, keďže som si chcel počas čakania na auto objednať nejaké hliníkové disky. Za veľmi ústretové od predajcu ale považujem nasledujúce. Auto dorazilo, volali že je pripravené na prevzatie a že sa môžem zastaviť. Ja som sa mohol pre auto zastaviť až o týždeň, tak som poprosil predajcu aby auto zabezpečili tak aby si doň nemohli sadať ostatní zákazníci. Nejako sa mi nepáčila predstava že niekto prelieza už moje auto, skúša polohu sedačky, volantu a tak podobne. Keď som si pre auto prišiel bolo celé prekryté žltou plachtou s logom Renault. Klobúk dolu. Myslím že u väčšiny automobiliek je bežné že po nejakej dobe zavolajú a pýtajú sa na spokojnosť s autom, ako aj na spokojnosť so službami. Neviem či to v Renaulte nerobia, o mňa sa však už po predaji nikto nezaujímal.