Ísť po jednej zo šoférsky najzaujímavejších ciest v Európe Picassom je ako lízať zmrzlinu cez sklo, ako kúpať sa oblečený (napadlo mi ešte jedno výstižnejšie prirovnanie, ale to môžem až po 22:00). Notabene keď v tej dobe už budeš vlastniť hotheč, ktoré sa na takú cestu parádne hodí. Ja chápem, že do Pola sa rodina nezmestí, potom by som ale nechal Transfagarasan na inokedy, keď pôjdeš sám, resp. len s manželkou. Silne tiež pohybujem, že by deti vzadu ocenili desiatky ostrých vracačiek. A proste húpavý minivan Ti zážitok len pokazí. Viem, o čom hovorím, v národnom parku Sequoia som išiel po šoférsky najzaujímavejšej ceste v živote, samé 180° vracáky, stúpanie 1500 výškových metrov, nádhera... ak by som nešiel v minivane, kde som sa viac staral o to, aby sa auto neprevrátilo a aby sa mi deti vzadu nepogrcali:
[odkaz]