Zaujímavo rozbehnutá debata. Ja to vnímam tak, že výber auta ovplyvňujú tri hlavné kritériá: subjektívne preferencie a túžby, objektívne potreby a peniaze. Podľa toho, akú váhu majú jednotlivé kritériá, taký je výsledok. Evidentne u Thomasina má prioritu prvá kategória, druhá je málo podstatná; naopak u Rona rozhoduje najmä tretia a druhá kategória. A asi väčšina z nás, ak by to bolo iba o tom prvom, tak uvažuje o zábavných a výkonných kupé/športiakoch, zadohraboch od GT86 až po 911 GT2. Ale nežijeme sami vo vákuu a musíme sa prispôsobovať rodine (kto má) a jej potrebám, typu ciest a počtu najazdených kilometrov a najmä nás limitujú peniaze. Tiež by som najradšej kupé od Aston Martina (včera som jedno videl a pripomenulo mi, prečo sú mojím dreamcarom), ale nemám naň. Na Toyobaru/Subota (Subota sa mi páči viac - zdravím woodyho) by som i mal, ale to zase vylučujú objektívne faktory. Preto ako kompromis všetkých kritérií mi vychádza len ten 5dverový hotheč. Ad Legacy: či ho o rok naozaj budem mať, to s istotou povedať neviem (deti ma naučili, že sa nedá s istotou povedať, ani čo bude zajtra), ak ale všetko pôjde ako má, budem sedlať 200 a viac koníkov. Nie preto, aby som ukazoval Passatom TDI výfuk, ale pre občasnú možnosť povoliť uzdu dravcovi a trochu sa zabaviť. Napr. na mojej krátkej ceste z práce (mesto 50% - mimomesto 50%) jazdím väčšinu trasy slušne a pohodovo, ale mám obľúbený úsek: posledný kruháč na výjazde z mesta a dlhá tiahla zákruta, kde dám plyn na podlahu: dvojka 6800, trojka 6000 a potom rovno päťka; na ten úsmev na tvári mi to stačí a zase si pohodlne plávam domov.
:-)