Prajem veľa šťastných kilometrov so Škodou.
Dnes sú podobné staré Škodovky dosť veľkou raritou na cestách. Veľká časť z nich skončila svoju púť počas "šrotovného", kedy boli vymenené za autá ako Fiat Punto II a podobné.
Keď dnes vidím podobné auto na ceste, tak mám z toho radosť, že to je ešte niekto ochotný udržiavať pri živote. Také auto si zaslúži pozícu 2. auta = veterána. Najlepšie je, keď jazdí len za pekného počasia a stojí v garáži.
Môj brat s otcom majú v garáži Škodu 110L, ktorú kúpili rodičia ako jazdenú v roku 1982 :). Ako auto je to z pohľadu dnešného vodiča celkom nepoužiteľné vozidlo. Z môjho pohľadu je to spomienka a porovnanie, aké dobré autá z pohľadu jazdy máme dnes. Keď sa tak na to pozriem, čo je na tej Škode dobré z pohľadu dnešného vodiča tak zistím, že nič:
- hnije to, aj keď jazdí minimálne
- neide to
- žerie veľa
- jazdné vlastnosti "katastrofálne"
- spoľahlivosť - stále treba niečo opravovať (dnešné kvalitné auto spraví 100 000 km bez problému a veľkého servisu)
- bezpečnosť žiadna
Podobné autá ocenia iba ľudia, ktorí k tomu majú nejaký vzťah. Aj napriek tomu, že to auto je v podstate veľmi zlým autom sa na tom veľmi rád z nostalgie preveziem :).
Podobné auto by som ako moje jediné auto nechcel mať ani náhodou. To by som radšej chodil pešo :-)

Když vidím, jak je přední spoiler shnilý (zřejmě od soli), doporučuju věnovat zvýšenou pozornost uchycení motoru. Vzadu je položen na příčné trubce, která visí na čtyřech šroubech v plechu zadních blatníků. Hrozně rádo do tam hnije a lehce se může stát, že na nějakém hupu se ta trubka ze šroubů vyrve a celý motor skončí na silnici. Takže fakt v tom místě DŮKLADNOU kontrolu.
Jinak - ať slouží, i když já patřím k té druhé Tebou zmiiňované skupině. Moje první auto byla 105S po rodičích a simply never.