Ahoj, pekná recenzia,

keď som bol mladý tak som o Felícii sníval. Mal som 105ťku a už vtedy to bola kraksňa.

Felícia oproti tomu bol pokrokový kus techniky.

Chápem tvojej nostalgii, detstvo človek len tak nevymaže, hlavne momenty, predmety, zvuky a vône, ktoré mu pripomínajú najlepšie časy v živote. Sú ako lístok do minulosti, kedy sedíš v hľadisku miestneho kina a máš pocit že si jediným divákom pozerajúcim na rodinné video. Vidíš svojho deda ako vykladá nákup zo smaragdovej felície. Vánok ti pohne ofinou a pripomenie aký bol vtedy príjemný jesenný deň.

Vtedy sa dostaneš späť ku zmyslom ležiac pod ľavým predným kolesom. Meníš nejakú posranú manžetu prednej poloosi a vieš že ťa čaká ešte výmena zadných brzdových čelustí, vyváranie karosérie a gitovanie.

No z toho čo si napísal to vyznieva ako sebatríznenie. Trpíš ten zelený bordel na dvore iba preto, že si ho kúpil z v momente čo sa ti pripomenul kúsok z detstva v podobe letmej myšlienky.

Potom si vlastne uvedomíš že jazda je hlučná, nie veľmi komfortná, a hlavne drahá lebo auto žerie toľko čo včera vyrobená X5ťka s 3 litrovým 6 valcom a 4 násobným výkonom.

Myslím že si auto predal v momente, kedy si ho vlastne dal celé dokopy. Co je určite škoda ak nemáš miesto na jeho skladovanie. Tieto felície o 20 rokov budú mať inú hodnotu. A ako dedičstvo tvojim potomkom by mohla okrem nostalgie a myšlienok na čas trávený s tebou v garáži, kedy ti podávali kľúče, račnu a naučili sa vymeniť koleso priniesť aj pomerne silné znechutenie ak uvidia veterána so spaľovacím motorom. Veľa práce, smradu, málo kilometrov a aj to iba v režime šetrím ťa pre niekoho iného.

Niektoré autá si nezaslúžia dostávať takú starostlivosť. je ich väčšina.

Felícia medzi ne patrí. O to menej ak ten čas a peniaze tráviš pri niečom inom ako sú tvoji blízky.