Ford Mondeo mk3 2.0 Duratec Ghia rozšírená recenzia + NOVÉ FOTKY

Hodnoceno: 27× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Keďže už ubehol nejaký ten rôčik (konkrétne 4) čo vlastním moje Mondeo, bolo by na mieste upraviť recenziu na základe 4-ročných skúseností a cca 50000 km, ktoré som prežil v zväzku s týmto vozidlom.

Na úvod by sa asi hodil odstavček popisujúci ako som k autu vôbec prišiel – nuže, tu je:


K autu som sa dopracoval viac-menej náhodou. Predtým, než som si svoje prvé auto zadovážil, som totiž spolu s otcom hojne "chosnil" nášho rodinného tátoša, ktorým bol Ford Escort kombi ´98. Ide o benzín 1.6 16V Zetec vo verzii Ghia (recenziu naň tu nájdete tiež). Lenže, vzhľadom na dochádzanie do práce a ďalšie aktivity (letné výletíky a iné výjazdy... a hlavne - slobodu pohybu) som stále častejšie zisťoval, že sa neodvratne blíži čas, kedy by som si mal kúpiť vozidlo vlastné. Keďže s Escortíkom som bol nadmieru spokojný a keby som ho vedel naklonovať, tak na ňom jazdím možno stále (no dobre, teraz už asi nie, ale občas sa ešte rád preveziem), rozhodol som sa zostať verný značke. Verný ale z čisto racionálnych dôvodov, pretože práve u Forda som našiel dva modely, medzi ktorými som vyberal. Pôvodne som mal v hľadáčiku Focus prvej generácie s benzínom 1.6. V recenziách často vychvalovaný motor, vyvinutý v spolupráci s Yamahou bol kompromisom, medzi spotrebou a dostatočným výkonom pre Focusa. Lákadlom bol pre mňa rovnako vychvaľovaný focusácky (údajne pomerne športový) podvozok. Ďalším kandidátom bola ešte Primera, a to P11 GT a P11 po facelifte, obe s benzínmi 2.0. Dá sa povedať, že sa jednalo skôr o „imaginárnu“ alternatívu k Fordom, pretože u mňa Nissany strácali svojim nevábnym interiérom, z dnešného pohľadu pre mňa už priam úplne neakceptovateľným. V prípade GT tam bol ešte strach, že kúpim vylietaný kus, pretože – povedzme si úprimne – toto nie sú autá, na ktorých sa jazdí na 2000 otáčkach „na mlieko“ a v nedeľu na omšu. Tieto športové verzie si zvyčajne užijú svoje a dokončia ich chalani v šiltovkách :D. Z výberu je asi jasné, že som hľadal auto, ktorého riadenie by mi malo prinášať každodennú radosť. Niečo ako auto schopné každodenného používania, ale v prípade potreby disponujúce dostatočne silným motorom a podvozkom, ktorý nezaplače pri prvej zákrute a dá sa s ním zabaviť. Toto všetko pri rozumných nákladoch na prevádzku a nejaká tá hviezdička v crash teste tiež poteší (ideálne 4,5 hviezdičky). Diesel (myslím ojazdený diesel) pre svoju technickú zložitosť a teda vysokú finančnú náročnosť prípadných opráv neprichádzal do úvahy. Rovnako jazdiť krátke trasy a prevažne v meste by nebolo s naftou rozumné. Inak, vzaté čisto racionálne by mi momentálne stačil aj Fiat Seicento – ten ale nespňlňa okrem ekonomiky prevádzky nič z uvedeného :D O tom, či som sa rozhodol správne sa dočítate nižšie :D
Tak som hľadal a hľadal, preliezal som domáce a zahraničné inzertné portály. Viac-menej to bolo ešte v rovine rozmýšľania, či naozaj potrebujem vlastné auto. Živo si pamätám, ako som kamarátovi vyhováral kúpu vlastného auta, s tým, že to je nanajvýš neekonomické (keď môžem využívať rodinné auto), vyhodené peniaze a podobne (čo je síce pravda, ale vlastné je vlastné), že :) Raz si tak v práci (logicky miesto práce) browsujem inzertné portály a narazil som na zaujímavý inzerát – strieborné Mondeo s motorom, ktorý som ako jediný chcel, vo výbavičke Ghia, pekné fotky pred domčekom (nevyzeralo to na „meniča“), súkromný predajca, zaujímavá cena. Chrobák bol nasadený. Mondeo bolo síce oproti Focusu cenovo trošku inde - minimálne o dobú štvrtinu až tretinu viac, ale je to konštrukčne novšie auto, iná trieda, iný komfort, úplne iné auto snáď vo všetkých aspektoch. Nuž, hneď som volal pánkovi na inzerát - nasledovala obhliadka spolu so švagrom, ktorý sa v autách neustále rýpe. Mondeo sme prezreli, dali sme skúšobnú jazdu (potom ešte jednu :)) a išlo sa domov rozmýšľať. Čo vám poviem, mať vlastné autisko je pre mladého chalana silné lákadlo (a ešte hneď takéto auto!) - za tri dni som si ho viezol domov. Po ceste samozrejme nechýbalo nadšené skúšanie všetkého možného príslušenstva a čiastočne aj „čo to dá“ :). Enormne som sa vytešoval ako auto na diaľnici zrýchľuje a ani pri 180 km/h nevädne (samozrejme, nie je to Mercedes SLS)...O tom ale nižšie.

Výbavička:
Auto je teda v prevedení Ghia, čo je označenie najvyššej výbavy u Fordov (jednotlivé prvky sa však môžu líšiť aj medzi "Ghiami" - ja napr. nemám vyhrievanie čelného skla, ostrekovače predných svetlometov, xenóniky, šíber a tempomat). Sú tam však vyhrievané kožené sedačky, ovládanie rádia pod koženým volantom (mimochodom mám tam 2 Din rádio Clarion s meničom na 6 mp3 CD, ktoré hrá veľmi slušne aj s origo reprom a považujem ho za významý fun faktor auta), jednozónová digi klíma, palubný PC, origo forďácke 18 a 16-ky „elektróny“, samostmievacie spätné zrkadlo a podobné serepetičky...

Auto bolo v dosť zachovalom a staranom stave. Toto si dovolím tvrdiť po zhliadnutí pár ďalších Mondeí, keďže sme vyberali rovnaký voz pre kolegu, ktorého som hneď pri prvej jazde na mojom aute na rovnaké Mondeo "napašmal". O tom, ako sme ho našli píšem v novinkách. Každý, kto kupoval na Slovensku "ojetinu" vie, že sa v tejto oblasti pohybuje kopa rôznych "meničov" a indivíduí a vybrať schopné auto je dosť problém. Čiže spätne to vyzerá, že dobre obišiel. Ako výhoda sa ukázal aj taliansky pôvod auta - pri pohľade na podvozok, ktorý je v porovnaní s Mondeom dovezeným (vlastnoručne) z Nemecka, s realnymi 60 000km (!) nezhrdzavený. Rovnako spodná časť dverí (slabina Mondea) je vo veľmi dobrom stave. Pritom som dovtedy zastával názor, že auto z Talianska no way! Niekedy netreba mať zbytočné predsudky...

Silné stránky

Motor, podvozok, spotreba, bezpečnosť, vzhľad, priestor, výbava
Celkovo jazda v Mondeu človeka baví. Pokiaľ je auto v súcom stave prebieha to takto: Prichádzam k autu a podvedome rozmýšľam, že som si vybral celkom pekné a dokonca pomerne reprezentatívne auto, ktoré na svoj vek vyzerá stále dobre, zvlášť na forďáckych 18-tkach Zetec-S, som spokojný :). Samozrejme, niekto by povedal, že Mondeo je "suché", má nevýrazný dizajn a okrem toho je to už aj tak starý črep. Musím však povedať, že tento "new edge design" sa Fordu dosť vydaril a pokiaľ nemáte práve auto v social výbave, na plechoch a v hnusnej modrej, môže sa jednať stále o veľmi pekný kúsok, ktorému mnohí hádajú oveľa nižší vek a vyššiu hodnotu. Ostatne, dizajn sa pokúsim priblížiť cez fotky. Odomykám diaľkovým od alarmu, zaznie hračkársky zvuk na ovládači (frajerka to prirovnala ku kostolnej melódii „prósíme ťá vysliš náás...“ – a má pravdu :D), otváram dvere. Hodím pohľad na hliníkovú ozdobnú prahovú lištu s nápisom „Ford“, na naozaj výborne tvarovaný a dizajnovaný kožený volant s ideálnym priemerom a hrúbkou venca (inak ten volant sa mi už dlho páčil - aj pre tie štyri kovové ramienka, príde mi taký americký. Na jar som si dokonca urobil radosť a dal som ho obtiahnuť po vzore volantu z ST220 do kombinácie perforovanej a obyčajnej kože), sadám si na koženú elektricky nastaviteľnú a vyhrievanú sedačku (má celkom dobrý tvar a obstojné bočné vedenie, je pohodlná, aj nastaviteľná bedrová opierka je veľké plus), opieram si pravý lakeť o stredovú opierku. Za volantom som si našiel pre mňa ideálnu polohu (tým nemyslím "na chrapúňa - potočený do stredu auta akoby som mal závažné problémy s chrbticou, držiac sa volantu na "12 hodinách" zásadne jednou rukou, tváriac sa znechutene a "drsne"), pozerám na palubovku pomerne strohých až technokratických tvarov (čo sa mi páči) a „kaplnku“ s prístrojmy, kde dominujú hliníkové rámiky tacha a otáčkomeru. Štartujem kľúčikom, ktorý by mohol byť kľudne masívnejší, nakoľko vyzerá naozaj ako "šrobuvák", nakopnem 150 koňový benzínový dvojliter - a nepočujem nič :D. Radím jednotku pákou, ktorá má celkom presný chod a vyrážam z parkoviska. Po zahriatí nechávam ručičku otáčkomera vyšplhať sa vyššie ako na bežne postačujúcich 3000 čísel. Keď náhodou v našom meste a okolí narazím na dobrú cestu šliapem na pedál vpravo. Najväčšia sranda je na dvojke a trojke, kedy sa deje asi toto: máme tam niečo pod 3000 otáčok, šliapnutie na plyn je vtedy sprevádzané celkom čulou reakciou, nastáva nijak dramatické, ale príjemné zatlačenie do sedačky (z pohľadu spolujazdca samozrejme väčšie), ručička otáčkomera pomerne rýchlo stúpa nahor. Pri 4500 ot. vrcholí krútiaci moment, čo je jasné, aj keď sa nedívate na prístroje, lineárny záťah trvá až do cca 6000 ot., kde má zase svoje maximum výkon - 107 kw, ďalej to už nemá veľkýc význam siliť a radíme za tri, ručička padá niekde na 4000 ot. a zase si užívame lineárny ťah sprevádzaný veľmi príjemným zvukom vytočeného štvorvalcového Duratecu HE (podporený športovou vzduchovou vložkou K&N), ktorý mimochodom, trošku modifikovaný, poháňa aj Fiestu ST. V tejto chvíli je čas dať tam 4-ku, ideme už cca 120 km/h (dalo by sa aj viac, ale na čo...) a podvedome sa rozhliadame, či naša zábavka nepadla do oka pánom z polície. V bežných podmienkach jazdím niekde medzi 2-3 tisíc ot., na diaľnici nie je problém držať krok do 200 km/h (overené cestou z Nemecka), to všetko pri zachovaní kultúry cestovania a pocitu, že nepilotujete postrelené rogalo. Moja maximálka činí cca 210 tachometrových, pričom tam bola ešte nejaká rezerva, ale toto pre mňa nie je podstatné. S Mondeom je asi najzábavnejšie jazdiť po kľukatých okreskách s dobrým povrchom (ak také nájdete), čo je obzvlášt dôležité pri obutých R18. Dlhé, tiahle, alebo krátke a ostré zákruty – všetky poskytujú príležitosť využiť klady tvrdšieho, dobre nastaveného a minimálne sa nakláňajúceho podvozku s viacprvkovým zavesením všetkých kolies. Auto prestávate vnímať ako 1,5 tony ťažký sedan, držíte ten malý volant a žasnete, ako to auto dokáže aj so sériovými 16“ kolesami takto „sedieť“ na ceste. Po prechode na R18 je to samozrejme ešte lepšie, aj keď nejaký ten "koň" padol za obeť a treba dávať pozor, aby ste drahú gumu neprerazili na nejakej diere, ktorých nie je práve málo, lebo si slušne "zarobíte". Velebíte konštruktérov a máte na tvári priblblý úsmev – toto sú tie chvíle, pre ktoré ste si toto auto vlastne kúpili! Pneumatiky začnú pískať naozaj až vo chvíľach, keď ste na hrane a viete, že ste to už trošku prepískli...Zábavu s Mondeom si ale užijete, aj keď nejdete „na hrane“, ba sa k tomu ani neblížite.
Keďže s autom jazdím teraz prevažne v mestskom režime + výpadovka, je príjemné, že si pýta cca 8,5-9 litrov. Snažím sa jazdiť normálnym štýlom, motor držať v zdravom pásme otáčok, nepodtáčať, sem-tam vymiesť pavučinku z výfuku...Pri kúpe ukazoval palubák spotrebu 7,4 (!), pretože majiteľ dochádzal do práce po diaľnici kľudným tempom cca 110 km/h (plus jazda v meste). Mám overené, že na dlhšiu trasu (cca 500km) sa dá bez obmedzovania sa zajazdiť spotreba 7,5l (vrátane blbnutia na horských priechodoch a dialnici)a pri krotení sa aj 6.9l (s plným autom a v zime). Logicky, najvyššiu spotrebu vykazuje auto v meste, srandovné je, že pri "píle" na okreske sa spotreba na palubnom PC znižovala :). Každopádne spotrebu hodnotím veľmi pozitívne, pre porovnanie Escort v rovnakých podmienkach bral do 10 l, a to pri podstatne horších jazdných výkonoch.
Mondeo dostalo v crash testoch 4,5 hviezdičky, čo je na tú dobu fajn výkon a mne sa zvyšuje šanca „lepšie obísť“ v prípade kolízie. Zdravie máme totiž len jedno. Snáď nebudem musieť skúšať tých 8 vankúšov...
Postupne som si tiež navykol na rôzne serepetičky, ktoré mi spríjemňujú pobyt za volantom. Rovnako občas ocením aj dostatok priestoru na zadných sedadlách, ktorý je naozaj veľkorysý. Stredová opierka, digi klíma s funkciou rýchleho odmlženia okien, elektrické okná a zrkadlá, vyhrievané sedačky, zadné zatmavené okná (oceníte napr. vzadu s lubničkou :)...sú záležitosti, ktorých by som sa v budúcnosti logicky nerád zriekal. V (ne)poslednom rade by som chcel vyzdvihnúť praktickosť interiéru aj keď sa jedná o sedan. Zadné operadlá sú sklápacie a ich sklopením sa dá vytvoriť veľmi slušný priestor, kde sa môžu dokonca vyspať dvaja ľudia (ideálne opačného pohlavia :). Na prevážanie "škopkov" zo záhrady to síce nie je, ale aké hovädo by toto nosilo v takomto aute, že? V aute som šak neraz prevážal dva horské biky + batožinu (všetko v interiéry) a všetko sa zmestilo v pohode.

Slabé stránky

Brzdy, polomer zatáčania, výhľad, rôzne drobné chybičky krásy...
O Mondeu je známe, že určite nebrzdí jedovato ako „koncerny“. Má síce progresívny posilovač bŕzd, čiže pokiaľ naozaj silno zošliapnete pedál, tak auto naozaj z celej sily zabrzdí, pri jazde však môžete mať pocit, že auto brzdí slabšie, je to však vecou zvyku. Pár krát sa mi zž stalo, že som asistenta musel využiť a vždy som bezpečne zastavil. Toto sa zlepšilo inštaláciou predných bŕzd ATE Power Discs. Tieto však potrebujú na 100% fungovanie zahriatie na prevádzkovú teplotu (viac než sériové). Veľmi zlý pocit som mal v prvé dni z manévrov pri parkovaní a pohybovaní sa v stiesnených mestských podmienkach. Auto má menší „rajd“ ako napr. Escort, z ktorého bol aj vynikajúci výhľad vzad (bohato presklené kombi). Postupne som si však zvykol, naučil som sa vnímať rozmery veľkého Mondea – veľkú a dlhú kapotu, vysoký a neurčitý zadok (ten mi výborne kompenzujú parkovacie senzory). Dá sa povedať, že už zvládam rôzne špektakulárne manévre, ale zo začiatku tam pocit neobratnosti určite bol. Ale to sa týkalo skôr článku medzi volantom a sedačkou. Sklamaním bol pre mňa spočiatku chod radenia. Porovnával som s koncernovou Octaviou 2, či Fabiou. Realita je však taká, že Mondeácke radenie je z tých presnejších a tuhších, čo sa mi potvrdilo pri testovacej jazde v BMW e46 325i a dokonca aj pri týždňovke s takmer novým citroenom C3 (model 2011) - radenie v týchto autách bolo horšie, páky mali dosť veľkú vôľu. Potom sú tu ešte rôzne drobnosti ako občasné pazvuky z interiéru (vďaka vám, slovenské "cesty") a občas štrajkujúce zamykanie, kedy sa stane, že niekedy zostanú nezamknuté niektoré dvere (jedná sa konkrétne vždy len o spolujazdcove dvere, alebo ľavé zadné dvere, ktoré sú - ako som odhalil pravdepodobne teplo a vlhkociltivé, pretože sa to prejavuje len v zime pri studenom interiéri) – treba preto skontrolovať, či je zamknuté. Toto som už úspešne vyriešil výmenou zámkov - zase zamykám ako človek. Pri Duratecoch sa vyskytuje ešte jeden problém – sanie obsahuje natáčacie klapky, ktoré sa po nejakom nájazde km (povedzme od 100-150 000 km) zvyknú vydrať a uvoľniť, pričom ich motor môže nasať a zničiť sa. Sanie som dal preto rozobrať a po zistení, že predchádzajúci majiteľ namontoval úplne nové sanie, ktoré nemá žiadne vôle, môžem kľudne spávať a jazdiť ďalej až do "skakavenia".

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Zatiaľ nič, okrem bežnej údržby. Motor dostáva nový olej+filter vždy po 10 000 km. Výhodou je rozvodová reťaz, čiže odpadá nutnosť meniť remene. v poslednom období boli menené nasledovné diely: 4x nové pneu R18 Barum Bravuris2 (rozumný kompromis cena/výkon, nejazdím denne 200km/h, takže stačia), nové predné tlmiče, nová baterka, palivový filter, nové brzdy (vpredu ATE PowerDiscs, vzadu štandard), nový kompresor klímy ....

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Predajca bol na pohľad seriózny starší pán vo veku cca môjho otca. Auto bolo dovezené a spomenutý pán ho cca rok využíval na cestu do práce a rodinné presuny, vraj zväčša víkendového charakteru (čomu sa dá veriť, keďže mal na dvore ešte pár rôznych iných tátošov - lepších) Auto bolo v dobrej kondícii, čo sa týka korektnosti v jednaní, nemám výhrady, dostal som zdarma ešte nevybalenú navigáciu a neskôr som bral zánovné zimné kolá, takže s predajcom som spokojný, zatiaľ absolútne bez výhrad.