Racionálny prístup je skvelá vec. Niekedy je ťažko všeobecne definovať, čo je najlepšie, lebo každý chce niečo trochu iné. Našťastie nie ste stratený prípad "racionalistu" - tá motorka to kazí ;).
Honda Civic bola nedávno vo výpredaji (súbežne sa predíval Civic kombi starej generácie a nový Civic) a nová bola zo začiatku drahá. S motorom 1,0 turbo v 2. výbave + metalíza stála skoro 19 000€. Cena išla prudko hore s výbavami a motorom 1,5 turbo - nebol problém dostať sa na cenu cez 22 000€ a to je už dosť. Po čase na nich dávali akciu tuším -2000€ a to už začínala byť normálnejšia cena.
Výbehové modely Civica boli ale za dobré ceny.
Individuálna príplatková výbava je dobrá vec, ale nie pre každého. Niekto si môže vybrať auto, začne ho "dovybavovať" a zrazu zistí, že je nad finančným limitom a to tam nemá všetko, čo plánoval.
Japonec (napr môj) má už v druhom stupni výbavy veci, ktoré EU autá často nemajú. Osobne mi to vyhovovuje viac po japonsky = človek pozrie cenník, výbavu a vie, čo má v aute. Na výbavu ale nie som taký náročný. Konkrétne u Mazdy 3 v 2. výbave je pre mňa úplne všetko, čo by som chcel - automatická 2 zónová klíma, 7 palcový display, tempomat... Zvyšok sú detaily :). Výbava ma pri hľadaní nezaujímala - každé auto má dnes určité prvky, ale nie každé rovnako dobre jazdí.
Keď má človek slabé auto, tak si niekedy myslí, že ako to ide :). Hlavne v prípade, keď práve neide autom cez Alpy po 14% stúpaní a auto ide na 2-ke 50 na rozumné otáčky a na 3-ke už spomaľuje :). Brat má 50 kW Fábiu 1 a tiež občas dá nejaký rýchly výjazd z križovatky. Keď ale potom človek vymení auto za silnejšie, tak sa diví, aké slabé bolo to predošlé.
Napríklad keď som kúpil nové auto, mal som ešte chvíľu staré. Asi týždeň som na ňom nejazdil. Po tom čase keď som do neho sadol zdalo sa mi hlučné, slabé a sedelo sa v ňom ako v traktore :). Pritom predtým bolo v pohode.
Preto mám taký zvyk - nerád šoférujem autá, ktoré sú lepšie ako je moje - mohol by som potom byť nespokojný ;).