Ja som šoféroval asi 2 Felície, z toho 1 bola pomerne nová. Ale v danom čase sa mi to zdalo neskutočné auto v porovnaní s tým, čo som mal k dispozícii. Teraz by som to hodnotil ináč :). Felícia bola v podstate upravený Favorit. Corolla bola niekde úplne inde - o tom nepochybujem.
Ja som sa k Japoncom viacmenej priklonil časom. Mazda 323 F - hlavne 2. generácia (úzke svetlá) bola neskutočná.
Moje auto má relatívne dosť techniky na palube, ale nie je to tak veľmi viditeľné. Stále je to auto, ktoré ovládam ja - od svetiel, po stierače. Síce má elektronickú ručnú brzdu, ale tu sa už nedalo nič robiť -musela tam byť. Nie som proti bezpečnostným systémom, ale v jednoduchosti je krása.
Nové auto je veľmi zlá "investícia", ale na druhej strane je to dajme tomu bezproblémové vozenie sa na istú dobu (ak sa auto podarí). Môžem ísť kam chcem a auto pôjde v pohode. Aj keď bude mať viac km na počítadle a ak sa o neho budem dobre starať, budem sa na neho môcť spoľahnúť. Jazdené auto je často lotéria.
Výhoda jazdeného auta je v mojích očiach tá, že keď ho kúpiš a prestane sa ti z nejakého dôvodu páčiť, tak ho predáš a strata je často minimálna. Kúpiš iné a tak ďalej. Niekoho to takto môže baviť. A ešte si môžeš kúpiť nejaké zaujímavé auto, o ktorom si sníval za mlada :). Niektoré autá však nie sú na denné jazdenie a my, ktorí nemáme domy a garáže si radšej dovolíme len jedno auto :).
Keď kúpiš nové auto a po 2 rokoch ho chceš predať, tak stratíš celkom dosť.