Opäť k hothečom alebo cesta je cieľ
Dnes som si len tak bezcieľne vybehol na svoj obľúbený blízky horský prechod (či skôr prechodík, nie je to žiadne Stelvio) Biela hora. Ak tadiaľ idem pracovne cez týždeň, je to vždy o zaťatých zuboch pri vlečení sa za kamiónmi, tak som skúsil, či to cez víkend bude voľnejšie. A bolo. Auto stále iba spoznávam a stále zisťujem nové poznatky o ňom a o svojich vodičkých (ne)schopnostiach. Dnešný poznatok je, že GTI je neskutočne, možno až nebezpečne rýchle a začínam súhlasiť s tým, že zábava s dnešnými kompaktnými hothečmi začína až v nelegálnych rýchlostiach, človek sa ani nenazdá a na krátkej rovinke ide 180 a to už mám obavy takto valiť cez les (srnky a pod.). Preto najlepšia zábava bola na tých najzakrútenejších a najpomalších úsekoch, kde sa dá ísť len na dvojke (tiež sú zábavné mikrosúboje s motorkármi, ktorí by ma síce na rovinke preskočili, ale v zákrutách nemajú nárok). Druhý poznatok je, že GTI svoj výkon prenáša neskutočne efektívne a to zrejme práve vďaka samosvoru (chcel by som mať možnosť porovnať ho so základným GTI bez samosvoru, aby som to vedel s určitosťou), žiadne preklzovanie a boj a volantom á la FoST. Jediný problém nastane, ak je cesta zvlnená, resp. sú výrazné koľaje, to je samozrejme s adhéziou problém. Tiež beriem späť svoju počiatočnú kritiku slabého zvuku; pod plným plynom a nad 4000 otáčok je zvuk veeeeeeľmi uspokojivý. Skrátka na rozdiel od STčka, ktoré človeka hneď ohúri, GTI nedáva hneď najavo, čo v ňom je, ale každou jazdou s ním ho človek má radšej a zisťuje, že to nie je vôbec to dôchodcovské približovadlo na rovné diaľnice, ale plnohodnotný hotheč. :-)